ozimný jačmeň, potom príde na rad ozimná repka. Pracovníci Poľnohospodárskeho družstva Sekčov Tulčík sa ešte tohto týždňa pustili do jedného lanu, ale museli prestať pre privysokú vlhkosť obilia.
Žatvu poľnohospodári očakávajú tak ako každý rok s neskrývanými obavami. Rozmary počasia v jeseni a na jar urobili svoje. Vidno to už na rozsahu zasiatej plochy obilninami. Kým v minulom roku v prešovskom regióne obsiali 16 029 hektárov, tohto roku je to o tri tisícky hektárov menej. Dôvod je zrejmý. Daždivé počasie nedovolilo vstúpiť do polí. Chtiac - nechtiac poľnohospodári museli "presedlať" na jarný jačmeň. Riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Prešove Marián Košč na to reagoval: "Nakoniec by to nebolo zlé, pretože sladovnícky jačmeň je veľmi dobrá tržná plodina, pokiaľ budú splnené všetky náležitosti a pokiaľ bude dostatok peňazí aj v Intervenčnej poľnohospodárskej agentúre na vývoz sladu, lebo sladovníci už podmieňujú cenu aj tým." Zatiaľ sa cena u sladovníckeho jačmeňa pohybuje na úrovni päťtisíc korún za tonu, čo je považované za celkom slušnú ponuku.
V prešovskom regióne túto plodinu zasiali na 4 873 hektároch. "Je to viac, ako po minulé roky," dodal M. Košč. Napríklad v minulom roku poľnohospodári pestovali jarný jačmeň na ploche 4 478 hektárov a v predchádzajúcom roku na 3 402 hektároch. Pokiaľ osevná plocha jarného jačmeňa stúpa, tohto roku sa to nedá povedať o predpokladanej úrode. "V minulom roku sme mali úrodu 2,78 tony z hektára, teraz ju odhadujeme na 2,2 až 2,3 tony z hektára. U niektorých pestovateľov sú aj pekné jačmene a odhadujú úrodu nad štyri tony z hektára, ale je ich veľmi málo. Väčšinou bude úroda ako avizujeme priemer," poznamenal M. Košč.
Nosnou plodinou v prešovskom regióne je však ozimná pšenica. Tej na jeseň zasiali 6 037 hektárov a po vyorávkach jej zostalo 5 737 hektárov. Oproti minulému roku majú pošeničný výpadok je skoro tritisíc hektárov. Množstvo hektárov hovorí samo za seba, ale hrozivejšími sú predpokladané výnosy. M. Košč to vidí takto: "Porasty nie sú nejako vábivé. Deficit zrážok a vysoké horúčavy spôsobili zahorenie pšenice. Bude nízka hektolitrová váha a bude problém aj s kvalitou. Porasty ozimnej pšenice sú veľmi riedke a keďže poľnohospodári mali aj nedostatok financií, tak sú veľké plochy neošetrené proti hubovitým chorobám. Hlavne múčnatka a septórie sú na 50 percentách porastov. Lokálne sa vyskytujú aj hrdze. Odhadujeme, že výnos nebude vyšší ako 2,5 tony z hektára."
Poľnohospodári prešovského regiónu sa nádejali, že konečne zastabilizujú priemer úrody obilnín celkove nad 3 tony z hektára, ale očakávané tohtoročné úrody spôsobené aj horúčavami ich optimizmus určite schladia. Súčet zrážok za marec, apríl, máj a jún je hlboko pod priemerom a potrebami poľnohospodárov. Nie je pre nich útechou ani to, že o nič lepšie nie sú na tom ani iné regióny na Slovensku. Agrosektor na Slovensku avízuje výpad v príjmoch pre dôsledky nepriaznivého počasia a rozpadu trhu s agrokomoditami v objeme 4 až 4,5 miliardy korún. Prešovský región ich odhaduje na 150 až 156 miliónov korún.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
