Prešovčanky Edity Vološčukovej a Vasila Romana z Ukrajiny. "Stretli sme sa na jednom sympóziu v Mukačeve a neskôr vysvitlo, že máme rovnaký výtvarný názor. Nie je totiž realistický, ale skôr obrátený do duše. Vlani sme mali spoločné výstavy v Mukačeve a v Užhorode. Tento rok je to v Prešove," povedala nám E. Vološčuková.
Vernisáž ich spoločnej výstavy v suteréne Šarišskej galérie v Prešove sa uskutoční dnes o 16.hodine a potrvá až do konca augusta. Návštevníkom ponúknu možnosť priameho kontaktu s umeleckým dielom inak, ako vizuálnym spôsobom. Ich snahou je prekonať bariéru medzi dielom a divákom, no najmä osloviť práve tých, ktorí súčasné výtvarné umenie neakceptujú.
Oboch výtvarníkov sme oslovili ešte počas inštalovania výstavy a požiadali sme ich, aby sa s nami podelili o myšlienky, ktoré pretavili do vystavovaných diel.
Tie sú rozdelené na haptické objekty, auditívnu zložku umocňuje zvuková kulisa a vizuálnu tvoria grafiky, bronzové a kamenné sochy. "Odlievané ručné papiere majú základ v štruktúrach, ktoré som nachádzala v meste na dlažbe, na telefónnych búdkach, popraskaných chodníkoch. Papier je potom odliaty do kameňa, aby sa vytvoril reliéf, ktorý som ešte napúšťala voskom, alebo parafínom a doplnila o fragmenty reálneho života. Farebné linoryty sú tiež pohľadom dovnútra človeka, až do prenatálnych priestorov," podelila sa s nami o proces tvorby i názory na výtvarné diela.
Nevšedný zážitok sľubuje zvukovo haptický objekt. Je to akási pomyselná loď, uprostred ktorej sú umiestnené objekty v netradičných prírodných materiáloch, ako je seno, alebo lístie. Návštevník ich bude musieť vo vnútri lode objaviť hmatom. Hudba, lepšie povedané jedinečné zvuky z reálneho aj nedostupného života, ako sú medziplanetárne šumy, ktoré zaznamenala NASA, zvuky elektrónov v hmote, podmorského života, lámania ľadov, emocionálna vlna, ktorá rezonuje na športových štadiónoch až po zvuk tĺkotu srdca, krokov, či polynézskej, alebo tibetskej hudby.
Vasil Roman tvorí kamenné aj bronzové sochy tak, aby dokázal, že človek rukou cíti niečo celkom iné, ako vidí očami. "V tej našej lodi sa môžu stretnúť s objektom aj dvaja, traja ľudia, no nie očami, ale rukami. Zážitok môže vyvolať aj túžbu komunikovať. Pri tvorbe sa snažím sa prekvapiť skôr nežnosťou, ako silným krikom, alebo niečím kontrastným. Chcem v hladkom povrchu, láskavom dotyku nájsť niečo vážne a zaujímavé, za čo sa v bežnom života ľudia začínajú hanbiť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
