úpätí vrchov a podnikateľských subjektov, ktoré donedávna vyťažený horský prechod živil. Obyvatelia Korytného pod západným portálom tunela a Fričoviec na východe zažívajú prvé momenty ticha a pokoja. Majitelia motorestov, ktoré roky navštevovali stovky vodičov denne začínajú zápas o prežitie. Tunel odklonil z Braniska dopravu a s ňou aj zákazníkov reštauračných zariadení.
Prvým, kto musí o prežitie na Branisku začať bojovať zo západu, je motel Vargas pri Behárovciach. Prevádzkar zariadenia Peter Hučík tvrdí, "Robíme všetko pre to, aby sa to neodzrkadlilo na našej prevádzke. Už teraz je jasné, že zákazníkov je menej". Jeho receptom na úspech je perfektná obsluha a jedlá, kvôli ktorým sa známym zákazníkom oplatí odbočiť z rýchlocesty.
Len o necelý kilometer sme našli inú tvár nového reálu. Dôchodca Matej Forgáč v susedstve hlavného ťahu býval celý život. Včera nám s úsmevom od hluku a prachu odbremenený povedal: "Bojím sa, aby mi to na staré kolená nezačalo chýbať. Ráno sa zobudím a je tu ticho... Až je to nezvyčajné." Ešte si povzdychol, že by ho potešilo, keby mu aj zaplatili za pozemok, ktorý mu zobrali na cestu.
Ľudoprázdny sme včera po poludní našli motorest Branisko na východnej strane kopca. "Na žiadnom úseku slovenských ciest nie je toľko zariadení pohromade ako tu. Dnes je jasné, že tu prežije len najlepší," zhodnotil vzniknutú situáciu majiteľ Jozef Palenčár. Je si vedomí toho, že o zákazníka bude musieť s tunelom bojovať novými zbraňami. Kým v minulosti varili pre okoloidúcich, do budúcnosti plánujú v zariadení poskytovať iné služby. Naplno chcú využiť možnosť ubytovania v piatich chatkách, aj autobus ktorý kúpili. "Dvadsať kilometrov odtiaľ sú Plejsy, za kopcom Spišský hrad, Dreveník, Levoča, blízko je aj Bardejov a Prešov." Toto všetko sa chystajú z Braniska využiť a budovať stredisko cestovného ruchu. Ťažiť by sa podľa neho dalo aj z prázdnych serpentín ako stvorených pre cyklistov, alebo preteky do vrchu.
S novou podobou 24 hodinového dňa sa zmierujú aj na Salaši Patria na východnom úpätí masívu. Tu sme našli jediného skalného hosťa a štyri zamestnankyne plačúce nad nedostatkom práce. "Nevieme, čo budeme robiť, ale musíme to brať tak ako je. Budeme musieť niečo vymyslieť," tvrdí vrchná zo Salaša Valéria Bjedková. So svojím kolektívom sa dostala do situácie, ktorú na Salaši ešte nezažili. "Nikto tu nie je, je to niečo strašné." Od nedele sa u nich v nepretržitej prevádzke zastavilo možno 60 hostí, čo je žalostne málo. Veria však, že niečo vymyslia. Okrem toho majú totožne s kolegami z motorestu pocit, že cesta sa znovu zaplní, keď tunel spoplatnia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
