Bolo to ako stretnutie dvoch storočí vibračný telefón nemenovanej značky a dôchodca, narodený v roku 1918. S ospravedlnením sa pobral do vedľajšej izby prišla mu esemeska.
Keď neznámy Nemec asi v roku 1991 vliekol cez námestie jeden z prvých mobilov, závideli sme mu a obdivovali život za železnou oponou. Dnes sa pri tejto spomienke s kamarátmi rehoceme. Zábavná nám pripadá šesť kilová batéria a nutnosť vyhľadať pri telefonovaní dáke to miesto na sedenie. A to nehovorím o tom, ako si to odskákal ľavý ramenný kĺb toho Nemca. Holt darmo keď je človek priekopník, musí prinášať veľké obete.
Teraz sa píše rok 2003 a mobilný telefón už vlastní hádam každý. Sme oveľa dostupnejší ako dostupný a komunikatívnosť vybehla v krátkom čase na takú úroveň, že študenti sociológie si musia každý rok zaobstarať nové skriptá.
Všetky tie technické vymoženosti ale človeka aj o niečo oberajú. Ak neberieme do úvahy, že moderný homo sapiens je schopný pretelefonovať a preesemeskovať slušný balík, tak mobil ľudí asi najviac okráda o TICHO. Ale pretože sme spoločenský a zbližovať sa je príjemné, tak sa ho radi vzdávame. Potom to už všade zvoní, pípa, ťuká, vibruje a iným spôsobom sa hlási k životu. Niekomu to možno vadí, ale mne celý ten cirkus okolo mobilných telefónov pripadá ako krásna hra o dotyku na diaľku.
Predstavme si, že by človek doby ľadovej mal možnosť komunikovať týmto spôsobom. Ono by to vyzeralo asi takto : raz za čas by vám prišla "sms" o tom, že lov bol úspešný a mamut padol na kolená niekde blízko Fínska. Alebo by vám zatelefonovali vaši ľadový kolegovia, že stretli tlupu ľadových ľudí opačného pohlavia a podarilo sa im ich /tie ženy/ za vlasy dotiahnúť do jaskyne. Ale každá doba je dokonalá vo svojich možnostiach a nedostatkoch a preto naši predkovia komunikovali kyjakmi a spotenými nosmi.
Dnes si ľudia volajú a píšu o banálnejších veciach, ako niekedy. Často krát sú ti informácie o lacnejšej múke, o tom kedy prichádza posledný spoj z B. Bystrice, alebo ako sa najľahšie zbaviť akné. Možno je to len o tom, že ľudstvo svojim tempom a požiadavkami nestačí na rýchlosť technického pokroku a kým s vyplazeným jazykom dobieha jednu technickú métu na horizonte už straší ďalšia. Už teraz je napríklad možné s mobilom fotografovať a tie aktuálne majú vo vnútri zabudovanú aj kameru. Ja to vidím tak, že do štyroch rokov sa bude cez mobily komunikovať na úrovni fyzickej. Takže : ak vytočíte telefónne číslo krásnej blondíny, tak sa o pár sekúnd budete môcť dotýkať jej kolena. A to môže byť tá dotyčná v tej chvíli aj na Madagaskare. Ale to už je iná téma. Končím.
Idem pomôcť starému otcovi s esemeskou. On totiž už dobre nevidí.
yňo Džadoň
Autor: Zbyňo DŽADOŇ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
