podmienkach a v zmenšenom rozsahu. Festival začal pred rokmi na Sigorde, po dvoch ročníkoch sa presunul do prešovského amfiteátra. Tento rok premiéroval na Delni. Atmosféra pripomínala taký rok 1998 na Sigorde. Tí, čo žiadali návrat ku koreňom, museli byť spokojní. Ľudí prišlo oproti minulým ročníkom menej. Boli však koncentrovaní bližšie k účinkujúcim na pódiu, čo prispelo k lepšej atmosfére. Znovu sa nedalo spoľahnúť na počasie, zvlášť v sobotu bolo chladno, i keď sa našli aj odvážlivci, ktorí sa osviežili v Delni. Podľa ich tvrdení bola voda teplá. Po organizačnej stránke opäť nenastali žiadne nezrovnalosti, organizátori, napospol dámy a páni ľahko stredného veku, už majú svoje skúsenosti, problémom však bola doprava. Delňa je predsa len dosť od ruky a posledný spoj MHD do mesta odchádza v čase, keď to na pódiu práve vrie...
Prejdime však k samotnému festivalu. Podvod, Stánky, Růže z papíru a ďalšie megahity odspievalo obecenstvo s osvedčeným pesničkárom Honzom Nedvědom, ktorý vystúpil s "rodinnou" skupinou Poklad počas prvého festivalového dňa. Ten rozbehli Highland Corbies, hrajúci írsku muziku a folkový objav Bobova diéta so speváčkou narábajúcou s mimoriadne hlbokým hlasom. Obe košické formácie pripravili pôdu pre domácich Mlokov, ktorí sa spoľahli na nemenný program, za to však pritiahli na Delňu svojich hostí - sliezsku skupinu Blaf. Títo Gorali roztancovali fanúšikov a zožali oprávnené ovácie. Kanadské gitarovo-ústnoharmonikové duo Marty Hall a Butch Coulter potešili skôr muzikantov, ktorí si radi vychutnajú precízne inštrumentálne výkony, po nich už patrilo pódium hviezde večera, Nedvědovi. Po ňom ešte vystúpila Bullcrap Company, na "Sigorde" už tretí raz a dolnokubínska Lekra hrajúca pretvorené ľudovky. Práve na ňu sa tešilo mnoho fajnšmekrov.
Druhý festivalový deň vyvrcholil triom zahraničných hostí Blue Train (Maďarsko), Gruppa Furmana (Poľsko) a Samson a jeho parta (Česko) a - pochopiteľne - nočným coutrybálom. Sobotňajší program sa však rozbiehal o poznanie pomalšie. Príjemným blues osviežil publikum Songy Boy, ktorému vypomohol i jeden z najlepších slovenských hráčov na ústnu harmoniku Erich Boboš Procházka. Zuzana Mojžišová a jej družina takmer nevystúpili. Speváčka tejto kapely, ktorá pochodila viacero domácich i zahraničných folkových a world music festivalov, stratila ráno hlas. Ešte v Banskej Bystrici ju napichali kalciom a ako nám prezradila, celú cestu v aute skoro ani nemukla. Po príchode do Prešova najprv navštívila pohotovosť, kde jej spravili obstrek hlasiviek. Pomohlo. Zuzaninu družinu vystriedal čerstvý víťaz Trampskej Porty, domáca Hrdza, ktorá je vo forme. Trampskí Harvestri, žiaľ, nevystúpili. Fakt starú muziku predstavili Funny Fellows, ktorým sa podarilo dostať ľudí na trávnatý tanečný parket. Za zmienku stoja aj Žobráci. Vlani šokovali novým imidžom, keď prišli na limuzíne, v smokingoch a premenovali sa na Žobrákov. Tohto roku mali už svoj klasický imidž, pochváliť ich však treba, že do repertoáru zaradili aj niekoľko noviniek.
Pochvalu si zaslúži aj moderátorské duo Rado Mešša - Mišo Hudák. Ich improvizácie často naberali nie moderátorský, ale komický ráz a spôsobovali salvy smiechu. Ako v každej humoristickej, aj v tejto musel byť jeden "ten seriózny". Bol ním Rado... Výkon moderátorov naozaj stojí za zvýraznenie, mali za úlohu vyplniť miesto medzi jednotlivými kapelami, aby bol čas na prestavbu aparatúry. V programe vskutku nebolo jediné hluché miesto, hoci niektorí interpreti "dali" moderátorom značný priestor.
Zhrnuté a podčiarknuté - najstarší existujúci hudobný festival na východnom Slovensku teda prežil aj siedmy ročník, ktorý sa konal v tak trochu nepriaznivej dobe. Ostáva veriť, že ôsmy ročník bude a bude lepší.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
