legenda, známa v koniarskom svete aj v zahraničí, dnes už 88-ročný Izidor Gold. Priatelia ho oslovujú aj Ján Gold. Pochádza zo židovskej rodiny, s dvanástimi súrodencami. Narodil sa v Hermanovciach pri Vranove nad Topľou. V desiatich rokoch sa s rodinou presťahoval do Stropkova.
"Od útleho detstva som pri otcovi a strýkovi sledoval život na jarmokoch. Obchod s koňmi mi učaril. Stal sa mojím celoživotným poslaním. Z usporených peňazí som kúpil grošovanú kobylu a na jarmoku ju predal. Zarobil som 50 korún. Potom som si požičal od obchodníka 2 000 korún, kúpil tri kravy a na jarmoku ich predal. Zisk ma tešil, ale trápilo ma, že peniaze patria gazdom, od ktorých som kravy odkúpil. Chcel som sa so ziskom podeliť, ale neskoršie som pochopil, že taká je zákonitosť obchodovania," povedal I. Gold. Pustil sa do ďalších obchodných transakcií. Prichádzali nové skúsenosti. Až stal lepší ako jeho otec a strýko. Na jarmokoch dostal prezývku "Goldík".
Keď mal 27 rokov nastalo smutné obdobie pre židovskú komunitu: "V roku 1942 som sa so skupinou židovských dievčat a chlapcov skrýval v lesoch i na pôjde gazdu Lehotského. S jeho pomocou som získal potrebné dokumenty na meno Ján Lehotský. Pod ním som sa skrýval za Slovenského štátu v Hermanovciach, Bystrom, Bratislave, Spišskej Novej Vsi, Lade a Humennom, kde ma zastihlo oslobodenie." Presťahoval sa do Prešova a tu žije so svojou manželkou dodnes. Jeden z troch synoch kráča v USA v šľapajách svojho otca.
I. Gold si už v roku 1945 vybavil živnostenský list a obchodoval so zvieratami. "Navštevoval som jarmoky a spolupracoval s gazdami z okolitých dedín, veľkostatkármi i správcami majerov. Najčastejšie som sa zdržiaval na nakladacej časti prešovskej železničnej stanice." Obchody sa mu darili. Stal sa známym a vyhľadávaným odborníkom. Aktivity mu naštrbilo znárodnenie v 1949 roku. Odobrali mu živnostenský list. Vznikli poľnohospodárske družstvá a štátne majetky. Kone nahradili traktory, stroje a nová technológia. V Prešove vznikol Poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik, kde od roku 1950 začal pracovať aj pán Gold. Potom prestúpil do Poľnohospodárskeho nákupného a zásobovacieho podniku (PNZP) v Košiciach a tam zotrval do dôchodku. "V 50 - 60-tych rokoch sa na dedinách nachádzalo veľa koní, ktoré bolo potrebné vykupovať a speňažiť. Prešlo to do náplne nášho podniku v Košiciach. Vykúpené kone sme speňažovali na domácom trhu a postupne sme obchodovali aj so zahraničím. Spolupracoval som naďalej s roľníkmi, ale aj predsedami družstiev a štátnych majetkov, Štátnym žrebčincom i jazdeckými oddielmi."
Kone cez PNZP predávali do Nemecka, Talianska, Holandska, Rakúska a iných krajín, na jatočné účely. Pán Gold sa stal nenahraditeľným. Dokázal zabezpečiť solventných nákupcov a zjednať obchody výhodné pre obe strany. Podobné podniky na území celej ČSR nám ho závideli. "Časť získaných prostriedkov sa vracalo do rozvojových programov poľnohospodárstva. Nakupovali sme zvieratá, osivá a iné." V 70-tych rokoch dostal prednosť predaj športových koní. I. Gold sa na dôchodku stal pracovníkom Plemenárskeho podniku V Spišskej Novej Vsi a neskôr v Prešove. "Zabezpečoval som nákup, prípravu a predaj športových koní na medzinárodných aukciách." Koniari sledovali jeho počínanie. Stal sa pre uvedené podniky nepostrádateľným. Jeho služby sú vyhľadávané dodnes, pre korektnosť a snahu pomôcť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
