Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Témou jeho prednášky boli skúsenosti Rakúska po vstupe do Európskej únie. "Celkom dobré," týmito slovami s úsmevom zhodnotil celkové skúsenosti, o ktorých hovoril z viacerých hľadísk, z hospodárskeho, spoločenského, politického, ale i cezhraničnej spolupráce a regionálneho rozvoja. "To je téma, ktorá je dnes aj na Slovensku veľmi aktuálna."
Rakúsko má i svoje negatívne skúsenosti s EÚ.
Konkrétne po vzniku predchádzajúcej vlády, do ktorej bola k ľudovcom prijatá za koaličného partnera aj strana slobodných Jörga Heidera, ktorý je v EÚ považovaný za extrémistu. Zvyšných 14 krajín Európskej únie sa vtedy dosť výrazne ohradilo proti tomuto kroku. Napokon všetky sankcie zo strany únie boli zrušené. Analytici pritom tvrdia, že išlo o dobrý krok, lebo sa vstupom do vlády oslabil Heiderov vplyv a naštrbil sa korporatívny stranícky model, ktorý Rakúsku vládol. Ako vníma J. Eigner túto negatívnu skúsenosť, ktorú s Európskou úniou nemala žiadna iná krajina? "Myslím si všetky krajiny EÚ asi pred rokom zistili, že sankcie neboli z ich strany najšťastnejším krokom. Na takéto sankcie nebola ani žiadna báza vo zmluvách EÚ, hoci všetky krajiny pracovali na tom, aby takúto bázu vytvorili. Podľa mojej mienky je Európska únia o zdieľaní spoločných hodnôt, ale je tu aj priestor právny, na ktorý narážali všetky kroky."
V súčasnosti na Slovensku rezonuje téma predvstupových a štrukturálnych fondov Európskej únie. Sú veľké problémy, či už s písaním projektov, alebo s ich distribúciou do Bruselu a späť. Vyslanca Rakúska sme sa opýtali, aké to bolo u nich. "Ani u nás to nefungovalo tak, ako by malo," priznal Eigner, no zvýraznil, že mali dobré skúsenosti s kooperáciou viacerých stupňov verejnej správy, od Viedne, ako centra, cez krajiny, teda niečo ako u nás VÚC až po miestnu samosprávu. "Je to dosť komplikovaný mechanizmus, ale účinný na to, aby sa vyčerpalo čo najviac z fondov. V Rakúsku sme stihli vyčerpať takmer 80 percent, čo je dosť dobrý výsledok." Podľa vyslanca Eignera je žiaduce, aby regióny ako Prešovský kraj či Košický kraj viac tlačili na Bratislavu.
Inak, práve Prešovský kraj má vážny problém s infraštruktúrou, to znamená, že má aj problém s investíciami. Tiež vidíme, že prerozdeľovanie peňazí z eurofondov či iných zdrojov končí reálne v okruhu Bratislavy. Akých chýb by sa mal vyvarovať? "Netrúfam si na to odpovedať. No je pravdou, že potrebný je lobing. VÚC a mesto Prešov musí lobovať v Bratislave na ministerstvách, aby peniaze z fondov sa delili čo najspravodlivejšie," odvetil Johannes Eigner, ktorý podčiarkol, že pre rakúske i iné investorské kruhy je potrebná na to, aby sa nekoncentrovali iba na Bratislavu, najmä infraštruktúra. Avšak to je práve ten začarovaný kruh.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
