pracovné stretnutie tentoraz v obci Medzany. Keďže ide predovšetkým o menšie obce pod 2 000 obyvateľov, stojí pred nimi rébus, ako dostavať kanalizáciu a vodovody, prípadne ako získať prostriedky z fondov EÚ. Ich šance sú oveľa menšie, ako majú v súčasnosti mestá a väčšie obce, lebo už počet obyvateľov ich neoprávňoval k tomu, aby mohli žiadať podporu z programu ISPA. Zvažovali teda svoje možnosti a porovnávali realitu.
"Pracovníci ministerstva nás informovali o podmienkach programu SAPARD v kapitole 4 b zverejnenej necelý mesiac, v ktorej sa vedia nájsť aj malé obce. Ide o zachovanie kaštieľov a starých budov postavených pred rokom 1945, na rekonštrukciu miestnych komunikácií, vodovodov a kanalizácií. Vysvetlili nám postupnosť krokov, časový horizont na predkladanie projektov a štúdií, ako aj podmienky finančného memoranda," povedal nám predseda komisie na prípravu projektov OZ Ekotorysa, inak aj starosta Hanisky Ladislav Jambrich (na obr.).
Na našu otázku, aké sú podmienky tohto programu, respektíve, akým vkladom musí disponovať žiadateľ, nám odpovedal, že v tomto prípade sa z programu hradí plná výška nákladov v rozsahu od 1 do 10 miliónov korún. Faktom však je, že zámer musí realizovať obec z vlastných zdrojov, respektíve preklenovacím úverom a až potom prídu zdroje z programu EÚ.
Zaujímalo nás preto, aké skúsenosti majú starostovia s bankami a či považuje za reálne, aby napríklad Haniska získala úver.
"Všetky banky tvrdia, že poskytujú také úvery, ale zatiaľ nás plošne oslovila len Komunálna banka. Dali nám prepočet podľa počtu obyvateľov, rozpočtu a príjmov. Pre Hanisku by bolo reálnych 1,3 milióna korún. Dôležitým momentom je však nehnuteľný majetok obce, ktorým banke môže ručiť."
V Medzanoch sa v reálnom prostredí presvedčili, ako tamojší starosta Jozef Kipikaša uviedol do života bytové čistiarne odpadových vôd (ČOV). Náklady na ne sú oveľa nižšie, ako na celoobecnú ČOV. Pre malé obce išlo o zaujímavé riešenie najmä z finančného hľadiska, keďže náklady na jednu malú čistiareň sa podľa slov Jambricha pohybujú na úrovni 40 až 45-tisíc korún. Viacerí starostovia sa zrejme budú musieť zmieriť s touto alternatívou práve pre nedostupnosť financií. Naviac, ak obec začala stavať povedzme kanalizáciu a nemôže ju dokončiť, programy EÚ im nepomôžu. V programoch totiž platí zásada, že vždy ide len o novozačínajúce stavby.
Vyhliadky na väčšie investície teda zatiaľ nie sú ružové a už vôbec nie po transformácii Východoslovenských vodární a kanalizácií (VVaK). Vytvorili sa totiž dve samostatné vodárenské spoločnosti, z ktorých boli malé obce doslova vylúčené. Svoju situáciu si teda musia riešiť inak.
"Sme v pozícii, že sa aj s čertom dáme dovedna, len aby sme do obce dotiahli peniaze," mieni Jambrich na okraj ponúk, ktorými ich oslovujú rôzne agentúry, najmä z okolia Bratislavy.
Ako tvrdia, vedia pripraviť projekt a lobovať v Bruseli. Nápad existuje, veď už niekoľko týždňov rokujú o možnosti vytvoriť akciovku Prešovská vodárenská a kanalizačná spoločnosť. Idea je taká, že by do nej vstúpilo okolo 100 obcí ako akcionári so 45-percentným podielom, Prešovský samosprávny kraj s 10 percentami, VVaK s rovnakým podielom a s 35 percentami súkromná spoločnosť. Ide o návrh, o ktorom sa zatiaľ diskutuje v obecných zastupiteľstvách a bude aj v krajskom zastupiteľstve.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
