také niečo ale potrebujete poriadne postoj takže hlavu zakloniť , nádych na 4 a poďme na to LÁSKA. Garantujem vám, že ak to myslíte naozaj úprimne, tak to bude znieť ako zašifrovaná božia jednohubka.
Človek sa dostáva do kontaktu s láskou celý svoj život. Ja tvrdím, že už ako novorodenec. Ak by ľudská pamäť mala možnosť aktívne skladovať spomienky nášho prvého výkriku, tak by nám určite pripomenula mnoho už zabudnutého. Napríklad, že v deň, keď sme sa rodili bol v miestnosti okrem nás a našich budúcich mám, aj službukonajúci lekár. A lekárska práca je vraj činnosť, ktorá sa robí za mizerný mesačný plat. Takže pôsobiť v cechu pána Hippokrata sa môže iba z lásky. Alebo sa mýlim?
A potom tá detská láska. V detstve je to krásne, pretože je spontánne, priame a sebavedomé. A tak sa ľahko môže stať, že druhák, ktorý "dáme" svojho srdca cez vyučovaciu hodinu posielal lístočky plné vrúcnych slov, ju cez prestávku ťahá za vrkoče a s kamarátmi jej podkladá nohu. Treba povedať, že sú to lásky skôr platonické, ako reálne, skôr fyzické, ako chemické a skôr krátke ako krásne. Lebo, keď máte desať, tak sa džemntlmenstvo nenosí a častejšie ako kytica kvetov sa používa gumipuška.
Povedzte, kto z nás si nepamätá, ako sme sa hrali na doktora, alebo na ocka a mamičku? Možno si poviete : čo to má spoločné s láskou!? Veľa, vážení. Ja som všetky svoje pacientky úprimne miloval a s dvoma svojimi detskými "manželkami" si doteraz píšem. Treba povedať, že sa vôbec nezmenili /je to už 25 rokov/. Jediný rozdiel je hádam v tom, že teraz už nie sú ochotné so mnou zaliezť pod deku. Škoda!
A keďže v detstve fenomén lásky zraňuje tak akurát náš tráviaci trakt, tak kvôli vyváženiu nám na srdce tá láska útočí celý zvyšok života. Niekto si povie, že je to nespravodlivé a mohlo by to prestať okolo štyridsiatky, ale ja si myslím, že je to vymyslené dokonalo. Je to kráľovská hra ako šachy. Vždy som hľadal niekoho s kým by som mohol krásne remizovať. Čítate správne, remizovať.
Takže prichádzajú postupne: láska v trinástich /neopetovaná/, ročná rekonvalescencia, obdobie ticha, krásna čiernovláska /iba si chcela odo mňa požičať bicykel/, sedem mesačná "depka", športová aktivita, staršia rusovláska /musel som ju opustiť stretol som Ester/ atď, atď... Ale o tom hádam nemusím písať. Prežíva to každý z nás svojim spôsobom, so svojimi hercami a verím tomu, že to zvláda najlepšie ako vie. Rovnaká je hádam iba tá chemická reakcia.
Mimochodom : medzi rôznymi mutáciami lásky vyniká asi najviac láska k vlasti to patetické heslo našich prvomájových dní... Ale to vás už určite nebude zaujímať.
A tak skúste ešte raz h/láskovať/...
Autor: Zbyňo DŽADOŇ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
