pôsobiaci na katedre hudobnej výchovy. V krajine vychádzajúceho Slnka prednášal a viedol semináre a tvorivé hudobné dielne na dvoch tokijských univerzitách Chuo University a Daito-Bunka University. Aj keď ide o dve inštitúcie z jednej metropoly, pohyb po Tokiu je natoľko zdĺhavý, že presunmi, ktoré počas mesiaca absolvoval, by osemkrát prešiel Slovensko krížom-krážom.

"Bol som tam na prednáškovom pobyte práve v čase, keď bol na japonskom turné prešovský folklórny súbor Šarišan. Nuž som využil situáciu a navštívil niekoľko koncertov Šarišanu," povedal nám docent Šimčík, ktorý bol z úspechu prešovských folkloristov uveličený.

"Šarišan mal skutočne neopísateľný úspech. Prirovnal by som to možno k popularite a úspechu Beatles," opísal zážitok, aký doposiaľ nezažil.

Vylíčil, že slovenských tanečníkov a tanečníčky po koncerte obkolesili Japonci, "nevedeli sa vymaniť od fanatických obdivovateľov".

Podľa Šimčíka je až nepochopiteľné, že takýto veľký úspech ako nejaká pop-star mal folklórny súbor.

"Aj odborné kruhy vysoko hodnotili profesionálny výkon, zvlášť hudobnej zložky," dodal.

Hlavné poslanie Daniela Šimčíka v Japonsku však nebolo povzbudzovanie rodákov, ale prednášková činnosť.

"Základným zameraním bolo hovoriť o slovenskej hudbe a kontexte jej vývoja s európskou hudbou."

Na univerzite Daito-Bunka mal i špecializovanú prednášku o tvorbe detskej hudby. Ako priznal, pre veľký záujem japonských kolegov tam nechal všetky nosiče s hudobnými ukážkami, ktoré si so sebou vzal. Chuo University je zas viac zameraná na sociológiu, filozofiu a hudobnú vedu, tam preto "boli prednášky orientované takto, pokúsil som sa priblížiť formovanie slovenskej identity Slovenska cez hudobnú kultúru".

D. Šimčíka v Japonsku prekvapil záujem o tieto prednášky, ale i dobré znalosti. V prvých chvíľach si nevedel zvyknúť na to, že keď začal s prednáškou, v miestnosti bolo úplné ticho, všetci sa sústredili na jeho slová. Predsa len, na Slovensku je to iné...

Opýtali sme sa, či ho zaskočila nejaká otázka. Odvetil, že na univerzite Chuo ho pred kolégiom profesorov ani nie zaskočila, ale prekvapila otázka jedného profesora hudobnej vedy, ktorý sa zaujímal o identitu Slovenska. Tej sa venoval od čias Rakúsko - Uhorska a zaujímalo ho, či sa Slováci cítia byť dostatočne identifikovaným národom, napríklad cez hudbu.

Záver pracovného pobytu patril spevu slovenských piesní, ktoré D. Šimčík svojich japonských kolegov a študentov naučil. Mimochodom, slovenská pieseň Horela lipka, horela, ako je známe, je už predlhé roky obľúbená aj v Japonsku, kde má vlastný text. Docent Šimčík prezradil, že v krajine vychádzajúceho Slnka sú na každom kroku karaoke bary, pričom v jednom z nich objavil "Lipku" aj s videoklipom, na ktorom bola slovenská krajina, bača, ovce... V súčasnom Japonsku vraj najviac letia ruské piesne, hlavne budovateľské, s japonskými textami.

Do Japonska sa má Daniel Šimčík vrátiť na budúci rok, bol pozvaný na ďalší trojmesačný pobyt. No ešte predtým, v septembri, sa zas chystajú japonskí akademici na stáž do Prešovskej univerzity. Od budúceho roka sa zároveň reálne črtajú výmeny pedagógov, doktorantov a študentov z Prešova a Tokia.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš