Nemajú strach z duchov, ale zo živých osôb. Nie je tajomstvom, že sa na cintoríne môžete stať obeťou lúpežného prepadnutia, alebo krádeže. Medzi dvadsaťtisíc hrobmi sa tu lúpi a kradne za bieleho dňa. Aj keď zamestnanci cintorína vedia, kto je za väčšinou krádeží, pomôcť si nevedia. "Nemôžeme postaviť policajta ku každému hrobu," dozvedeli sme sa od jedného z nich. Prešovská mestská polícia má po cintoríne pravidelné hliadky, na postriežku sa sem vyberajú aj príslušníci policajného zboru. Doterajšie úsilie je podľa našich informácií márne. Krádeží sa dopúšťajú deti, ktoré sú trestne nepostihnuteľné. Posledný pokus o krádež na cintoríne sa odohral v pondelok popoludní. Malý násilník sa snažil obeti strhnúť náhrdelník priamo z krku. "Pani začala kričať a podarilo sa jej ubrániť," dozvedeli sme sa.
"Sama by som sem ani nešla," odpovedala nám na otázku, či sa na cintoríne cíti bezpečne pani Anna. Aj včera sme ju našli s motyčkou pri hrobe spolu so sestrou Gabrielou. "Keď sem ideme, neberieme si ani retiazky, ani prstene, náušnice som si dnes zabudla zložiť," vysvetlila nám svoje bezpečnostné opatrenia. Sestry sa neboja len počerných detí, ktoré na cintorín prichádzajú z blízkej lokality Stará tehelňa. Na cintoríne si treba dať podľa nich pozor aj bielych. "Pred rokmi sa mi stalo, že som pred jedným musela utekať," spomenula si pani Anna.
"Poznám ich dobre. Sú traja, menší ako ten pomník. Sú to stále tí istí a chodia sem odtiaľ," informoval nás o zlodejoch písmomaliar Michal Bencko, ukazujúc na Starú tehelňu. Pri pomníkoch si so štetcom v ruke svoju živnosť odrába dennodenne. Rovnako intenzívne pracujú aj zlodeji. "Raz som sa ich pokúšal chytiť, potiahli jednej starkej kabelku. Bolo to beznádejné, ani bicyklom by som ich nedohonil," tvrdí. Dlhoprstí na prešovskom cintoríne poznajú každú cestičku, každý strom, za ktorý sa môžu v prípade potreby skryť. Podľa Michala si obeť vyhliadnu, dokážu ju sledovať aj hodinu a stačí im minimum nepozornosti, aby zmizli aj s uchmatnutou kabelkou, či taškou. Hoci nám viac ako desať oslovených ľudí na cintoríne povedalo, že má s bezpečnosťou málo spoločné, stretli sme sa aj s iným postojom. "Nebojím sa, jednoducho ľuďom verím a nikdy v živote sa mi nič nestalo," vysypala na nás dôchodkyňa, ktorá svoju tašku aj s hotovosťou nechala voľne položenú pri hrobe, kým išla pre vodu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
