na vlastnej koži ako je to so štúdiom za našimi hranicami. Tamara Lukacsová, 20-ročná Prakovčanka už druhý rok má možnosť nadobúdať vedomosti na Östrabogymnasiet v meste Uddevalla v programe Média - Technik. Jej kroky do Švédska viedli priamo z gelnického gymnázia.
"Všetko sa začalo počítačovým projektom medzi Östrabo a Gymnáziom v Gelnici. Zúčastnila som sa ho vo februári 2001 ako 17-ročná. So švédskymi študentmi sme nadviazali pekné priateľstvá. Neskôr mi pomohli dostať sa do Švédska a študovať v tejto krajine," začína svoje rozprávanie Tamara. Uddevalla je malé prístavné mesto na západnom pobreží, kde žije asi 50-tisíc obyvateľov. Ako ďalej dodáva v prvé dni sa vo Švédsku cítila takmer ako Alica v krajine zázrakov. Termín rozdiel medzi slovenskou a švédskou školou je v tomto prípade slabo výstižné slovo. "Všetko je tam iné. Začína sa to zariadením školy, vzťahmi medzi učiteľmi a žiakmi aj študijným systémom," upresňuje Tamara.
Ako ďalej dodáva samozrejmosťou sú výkonné moderné počítače, nezničené školské lavice a stoličky. "Ani raz sa mi nestalo, aby som si roztrhla kvôli zničenému stolu silonky," s úsmevom hodnotí o čo je pohodlnejší život ak všetko funguje ako má mladá študentka z Hnileckej doliny. Čo však naozaj bolo pre ňu vo švédskej škole prekvapením tak to boli takzvané interné televízie na každej chodbe v škole. "Študenti majú možnosť oboznámiť sa so všetkými novinkami," upresňuje Tamara.
"Vzťahy medzi učiteľmi a študentmi sú veľmi priateľské. Dokonca ich oslovujeme krstným menom. Nikdy som sa nestretla s tým, aby niektorý učiteľ ponížil alebo zosmiešnil svojho žiaka. Prestávky medzi hodinami určuje vyučujúci učiteľ. Väčšina je to vec dohody so študentmi. Keď sa však dohodneme na dvadsiatich minútach, každý to rešpektuje," popisuje skúsenosti so švédskym pedagogickým prístupom Tamara.
Začiatky bývajú všade ťažké a Tamara s týmto tvrdením na sto percent súhlasí. Sama to totiž pocítila na vlastnej koži v ďalekom Švédsku. "Nevedela so totiž po švédsky a nemohla som očakávať, že sa mi okolie prispôsobí a každý bude rozprávať anglicky. Cítila som sa veľmi hlúpo, keď medzi známymi vládla družná debata a ja som bola odkázaná iba na to, čo mi kto preloží. Boli dokonca chvíle, keď som si povedala idem domov. Našťastie ma to vždy prešlo". Tamara svojím ďalším rozprávaním o svojom živote na severe Európy vyvracia tvrdenia, že Švédi sú emotívne chladným národom. "Držia totiž spolu a sú veľmi hrdí na svoj pôvod. To sa mi na nich veľmi páči. Myslím si, že my Slováci sa v tomto smere máme čo od nich učiť," hovorí svoj názor na národ, medzi ktorým teraz žije mladé dievča v Prakoviec. Ako ďalej dodáva, nestretla sa v tejto krajine ani s averziou voči cudzincom. "Vo Švédsku žije veľa emigrantov, ktorí sa sem prisťahovali kvôli vojne v ich krajine alebo iným problémom. Zaujímavé je, že som tu nestretla žiadneho Slováka, iba s ľuďmi z Iraku, Iranu, Čečenska, Macedónie, Anglicka, Nórska a Španielska.
Tamara v tejto severskej krajine našla domov u miestnych manželov, na ktorých nedá dopustiť. "Mala som veľké šťastie, že mi ponúkli domov a starajú sa o mňa ako o vlastnú dcéru Dokonca ma svojim známym predstavujú ako extra child," vysvetľuje študentka zo Slovenska.
Na otázku, ako si predstavuje svoj ďalší život, či v Hnileckej doline alebo na severe Európy odpovedá: "Moja budúcnosť je vo hviezdach."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
