predreferendových eufóriach a naopak poreferendových vytriezveniach rozprávame s ministrom zahraničných vecí SR Eduardom Kukanom.

Ako hodnotíte s odstupom času referendum o vstupe do Európskej únie?

"Vychádzam zo základného hodnotenia referenda. Bolo to prvé platné kladné referendum v histórii Slovenska. To je pre mňa rozhodujúce. Z tohto uhla sa pozerám na výsledok, ktorý bol veľmi pozitívne vnímaný v zahraničí. Pre Slovensko je to rozhodujúca záležitosť. Je pravda, že som aj ja čakal bohatšiu účasť na referende. Typoval som 60 percent. Ešte raz však opakujem, rozhodujúce je to, že referendum bolo platné a väčšina ľudí hlasovala kladne."

V súčasnosti mnohí sypú popol na hlavu podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu, dokonca opozičné strany navrhujú jeho odvolanie. Ako vy hodnotíte predreferendovú kampaň ?

"Vyjadrím sa diplomaticky, ani ja si nemyslím, že bola najlepšia. Boli tam aj prešľapy - dosť hanebné, boli tam aj chyby. Na základe toho snažiť sa o odvolanie pána Csakyho nepokladám za adekvátne a primerané. Predreferendová kampaň mohla byť podľa mňa kompaktnejšia a dlhšia. Pán podpredseda sa však spoliehal na vyjadrenie odborníkov a tí mu povedali, že dva týždne stačia. Takže to bola skôr otázka znaleckého posudku. Osobne sa domnievam, že zveličené útoky na Csakyho sú nemiestne."

Na referende prekvapili veľmi nízkou účasťou mladí ľudia. Aký máte na to názor?

"Veľmi nepríjemne ma to prekvapilo. Priznám sa, pred referendom, ale aj predtým som chodil veľmi veľa po školách. Aj teraz sa v rámci prednášok stretávam so študentmi. Stále som mal taký dojem, že mladí ľudia sú dobre informovaní, čo je to Európska únia. Vedel som, že síce majú mnoho výhrad, ako funguje, ale na druhej strane chápali, že tam musíme byť, že je prirodzené, že sa staneme súčasťou únie. To, že neprišli hlasovať, si viem veľmi ťažko vysvetliť. Je to pre mňa veľké sklamanie. Európska únia je totiž hlavne o budúcnosti, ktorá sa týka práve mladých ľudí. Zrejme treba zvoliť iný spôsob komunikácie a vysvetľovania. Mladí ľudia sú totiž veľmi kritickí, niekedy až rebeli. Nechcem ich kritizovať, ale to, že neprišli hlasovať, pokladám za nezodpovedné. Dôvody ich konania v prípade referenda však nepoznám, možnože boli jednoducho z niečoho znechutení."

Referendová sobota sa niesla vo vládnych kruhoch v znamení napätia. Dokonca predbežné neoficiálne správy hovorili o neúspešnom referende. Ako ste tieto chvíle prežívali vy?

"Predbežné výsledky som veľmi pozorne sledoval. Myšlienku, že by referendum mohlo byť neúspešné, som si ani nepripúšťal. Myslím si, že sme v prípade zahraničnej politiky urobili veľmi veľa a spomínané referendum bolo niečo ako cieľová rovinka a tam zlyhať na to som ani nemyslel. Aj keď niektoré chvíle, kým neboli známe oficálne výsledky, boli dramatické, stále som veril, že referendum bude úspešné. Priznám sa, bol som však vnútorne veľmi napätý."

Referendový kolotoč majú pred sebou naši susedia - Česi a Poliaci. Skúste ako odborník v zahraničnej politike načrtnúť, ako to u nich skončí.

"Česko je ľahší prípad ako Poľsko. Nemá totiž legislatívne ošetrenú takú inštitúciu, ako je referendum. Parlament prijal špeciálny zákon k tomuto jednému referendu. Ten nestanovuje žiadne limity pre účasť. Jediným kritériom je, aby väčšina zúčastnených hlasovala kladne. Som presvedčený, že tí Česi, ktorí prídu do referendových miestností, budú za vstup ich krajiny do EÚ. V Poľsku je silná skupina euroskeptikov alebo tých, čo sú proti členstvu. Sú to hlavne ľudia z poľnohospodárstva a vidieka. Okrem toho je tam veľa politických strán, ktoré presadzjú práve spomínanú líniu. Referendum u nich budem sledovať s napätím a so znepokojením, ale veľmi prajem poľským priateľom, aby to u nich dopadlo úspešne."

Slovensko tesne prekročilo stanovenú hranicu v prípade voličskej účasti na referende. Maďari prekvapili 46-percentnou účasťou. Aké renomé si podľa vás vytvára východná Európa v Európskej únii?

"Absolútne normálne. V zahraničí sa nikto nepozastavuje nad tým, že práve 50 percent voličov prišlo k urnám. Prijali to asi tak, že Slovensko má za sebou úspešné referendum a blahoželali nám. Zrejme sú pragmatickejší a veľkorysejší ako my. Výsledok nemá negatívny dopad na imidž Slovenska v Európe."

Slováci majú ťažké srdce na politkov, že pred referendom sa diplomaticky vyhýbali otázkam o negatívoch nášho vstupu do EÚ.

"Ja som vo všetkých debatách hovoril o dvoch stránkach. Naš národ má právo na objektívne informácie. A pravda je taká, že tých výhod je viac. Naše členstvo však prináša aj nevýhody či lepšie povedané úskalia. Život bude ťažší, prostredie bude náročnejšie. Konkurenčný tlak budú ľudia cítiť oveľa citlivejšie. Tí, ktorí dnes pracujú priemerne a firmy, ktoré sa dnes len držia nad vodou, skrachujú. To treba veľmi otvorene povedať. Ak niekto z politikov vykresľuje Európsku úniu v ružových farbách, tak to nie je správne. Ak sa staneme členmi a ľudia si uvedomia skutočnosť, malo by to spätné následky. Treba preto hovoriť nie o negatívach, ako hovoríte vy, ale o ťažkostiach. Pre ľudí to bude totiž zo začiatku ťažší život."

Ak vám bude voličská priazeň naklonená na vašu stranu, stanete sa slovenským prezidentom. Váš kolega v Čechách si získava priazeň verejnosti úspornými opatreniami v prezidentskom paláci. Čo plánujete vy?

"Ja plánujem byť absolútne normálnym, možno nudným prezidentom, ktorý nebude vyvolávať kontroverzné a škandalózne otázky. Mojím cieľom je také prezidentovanie, ktoré vám, novinárom, nebude dávať veľa tém, aby ste o mne písali. Chcem byť normálny a pokojný prezident."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš