prešovskú dračicu uspal nanukom, keď si bahnila v Toryse... Takto otvoril výstavu venovanú Dňu detí v Krajskom múzeu v Prešove Dr. Johann Paterson Hain, v podaní Mirona Pukana. Praktický lekár a drakológ Hain skutočne žil v 17. storočí v Prešove. "My sme ho oživili, aby porozprával deťom o výskume a histórii drakov," povedala nám autorka projektu Alžbeta Verešpejová a dodala: "Nie je to tradičná výstava, aké v múzeu robíme. V tomto prvom ročníku festivalu Draky, šarkany - mýty, legendy, rozprávky nás deti inšpirovali o čo majú najväčší záujem. O rok projekt rozšírime, možno aj o medzinárodného draka."
Dračica v bordovo - žltom plášti, so zelenou tvárou a
nozdrami si počkala 550 rokov, kým ju deti na výstave zobudili čarovným slovíčkom nanuk. Ibaže počas spánku zabudla svoje meno a tak poprosila deti, aby jej ho vymysleli. Na papieroch sa objavili mená: Nanučka, Džundža, Šariššuška spachtošivá, Drači - nôžka, Ohnivá dáma, Blatinoha, Samarakanda, či Smradľavá päta. Hain ponúkol dračici módnu prehliadku šiat rozprávkových postáv z dielne Združenej strednej umeleckej školy v Prešove a divadielko O voňavej Jelke v prevedení detí z Materskej školy Belnolákova. Za odmenu dostali všetky deti od dračice nanuky. Poslanec vyššej prešovskej samosprávy Vladimír Uram dračicu korunoval za Prvú prešovskú dračicu. A čo na to dračica? "Už som bola prespatá. Som rada, že ma deti zobudili. Zložila som sľub, že 137 rokov nezožeriem nič iné, iba nanuky. A hlavne budem chrániť mesto a radnicu, aby sa tam nenasťahovali žiadne príšery," zdôraznila nám prvá prešovská dračica, alias Júlia Labudová, riaditeľka Babadla. Na svoje meno bude dračica čakať do skončenia výstavy v auguste, kedy vyhodnotia nápady detí. Víťaz dostane knihu, možno aj od Betky Verešpejovej pod názvom Maškrtné rozprávky pána Dobošíka a pani Krémešíkovej.
Na otvorení výstavy si mohli návštevníci kúpiť aj portréty dračice, ktoré namaľovali žiaci prešovských základných škôl (ZŠ). "Vyše 80 percent ich bolo zo ZŠ Važeckej a ZŠ Bajkalskej, spolu nám poslalo portréty a iné výtvory osem ZŠ," uviedla A. Verešpejová. V jej hlave sa tiež zrodila myšlienka vytvoriť publikáciu pre danú akciu s rozprávkami a bájkami o drakoch z rôznych kútov sveta. Je prístupná každému účastníkovi výstavy. Okrem toho obsahuje výstava aj niekoľko pohľadov na drakov, z oblasti prírodovednej, historickej, alchýmie, liečiteľstva, astrológie, vedy o erboch, či vojenských znakoch. Zaujímavý je najmä výskyt mýtov a báji o drakoch. "Možno ich nájsť v Euroázii, ale nie v Amerike a Afrike. Tam boli skôr hady a aligátory," vraví pani Verešpejová. Unikátom výstavy je lano, na ktorom si môže každý vyskúšať uviazať dračiu slučku, potrebnú pri jachtingu, horolezectve alebo záchrane človeka. Vydrží totiž extrémnu záťaž.
Ak by sa dala niekoľkými slovami opísať atmosféra akcie, asi by stačili slová Dr. Haina: "Ako hovorí môj priateľ, bolo to báječné. Veľmi rád prídem o rok znova zobudiť nejakého draka."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
