hry Karola Horáka Adolf Ivanovič Dobrijanskij (Na nebi zornička, nad hlavou štrang). Fragmenty zo života významného rusínského národného buditeľa režijne pripravil Matúš Oľha, scénu má na svedomí Štefan Hudák, hudbu Norbert Bodnár. Celý projekt je myšlienkou dramaturga Vasila Turoka, ktorý autora o napísanie hry požiadal.
Súčasník Štúra a Hurbana, Adolf Ivanovič Dobrijanskij, je podľa dramaturga Turoka precedensom už vo svojom mene. Adolf - krstné meno typicky nemecké, Ivanovič ruské. Syn popa a naturalizovanej nemeckej občianky z Levoče bol východno-západným konglomerátom aj duševne. Po otcovi východne spravodlivý, po mame so západným citom pre presnosť a kultúru práce. "Všade kde pracoval zlepšoval podmienky, dával návrhy, ako to robiť lepšie." Či už to bolo za jeho pôsobenia v baniach, alebo v Uhorskom sneme, kde bojoval za riešenie otázky slovanských národov v Uhorsku. A. I. Dobrijanskij splodil desať detí, päť dcér a päť synov. "Rozhodli sme sa teda urobiť portrét tohto zaujímavého človeka," skonštatoval V. Turok. Všetko čo v inscenácii divák uvidí je založené na konkrétnych historických dokladoch. "Nič nie je postavené na piesku, všetko sedí ako historický fakt."
V novej inscenácii DAD využije všetkých svojich hercov, ktorí sa budú musieť vystriedať v úlohách 24 postáv. "Divák príbeh vníma ako ľudskú drámu, zápas človeka so svojím životom v presných historických udalostiach," skonštatoval režisér Oľha. Autor v hre podľa neho použil dokonalý odhad miery historických dejín a miery človeka.
Hlavného hrdinu sa na doskách DAD-u pokúsi stelesniť Eugen Libezňuk. Od prvotnej myšlienky bol herec presvedčený, že z hry nechce urobiť politický plagát. "Zatiaľ som takúto postavu nehral. Ide tam o preplietanie rodinných katastrof s národobuditeľským cítením. Obdivujem jeho snahu, zaťatosť za vec," vysvetlil svoj pohľad na rusínskeho národovca Dobrijanskeho.
Inscenácia je postavená do dvoch časových rovín. Reálna sa odohráva v ľvovskej väznici, kde 65-ročný Dobrijanskij čaká na svoj proces, v ktorom sa ho rozhodli odstrániť. Druhá rovina sú reminiscencie bez času a priestoru. Neospevovaný a zabudnutý národný buditeľ Rusínov v nich bojuje sám so svojim plodným životom.
Karol Horák má za sebou obdobné hry s netradičným pohľadom na Záborského, Štúra, Kráľa a Hroboňa. "Nikdy som sa neusiloval o faktografický referát, alebo didaktickú hru," tvrdí. Hoci bol zaskočený požiadavkou V. Turoka na oživenie Dobrijanského, dnes sa s buditeľom v mnohom stotožňuje. "Zaujal ma pre svoje pôsobenie v Banskej Štiavnici aj ako otec desiatich detí. Odrazu som si uvedomil, že to bol veľký človek." Viacerí slovenskí národovci podľa Horáka nezanechali dielo takého charakteru ako Adolf Ivanovič. Obdivuhodné na ňom je aj jeho prírodno-humanitné vzdelanie. "Aj Maďari ho zbožštili, len vraveli - škoda, že je Moskov." V neposlednej miere sympatizuje Horák z Dobrijanskim pre slivkový sad, ktorý založil v Čertižnom. "Slivovicu mám teraz rád."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
