októbra križujú najmä plte slovenských i poľských pltníkov, veľké gumené člny známe ako rafty. Podľa neho pod Tri koruny nepatria. "Myslím si, že rafty na Dunajec nepatria. Z historického hľadiska na divokej vode vždy jazdili iba plte a kajaky. Rafty sú tu novým prvkom, ktorý nezapadá do tunajšieho koloritu," podotkol riaditeľ.
Raftovanie má v Pieninách osobitný režim. Na vodu ich môžu ich majitelia spúšťať iba v niektorých hodinách. Ináč by obmedzovali prevádzku na rieke. Návštevný poriadok PIENAP-u hovorí, že gumové člny sa môžu na Dunajec spúšťať iba do jedenástej hodiny ráno a potom po štvrtej popoludní. "Toto obmedzenie má celkom prozaický dôvod. Na rieke jazdí v sezóne množstvo pltí a kajakov tak z našej, ako i poľskej strany. Väčším problémom je však doprava raftov. Kým kajaky si odnesiete po brehu i na rukách, rafty musíte odviezť autom. Príliš intenzívna doprava v niektorých lokalitách národného parku nie je príliš žiaduca," myslí si Š. Danko.
Problém je však v tom, že kým slovenská strana zaviedla v návštevnom poriadku obmedzenia, Poliaci žiadne obmedzenia nemajú. Preto rafty stretnete na Dunajci i mimo pridelených hodín pomerne často.
Riaditeľ tvrdí, že trend splavovaní Dunajca na gumenom člne nemá rastúci trend. "Posledné roky je to tak zhruba narovnako. Počet člnov sa nezvyšuje, ani neklesá. V centrách, kde rafty jazdia, sa za splav kaňonu platí. Potom je možná aj kontrola. Do kaňonu pustia iba toľko člnov, koľko je únosné. U nás výber poplatkov neprichádza do úvahy. Najdôležitejším mometom je, že my, ochranári, nie sme motivovaní. Všetko, čo vyberieme, musíme odviesť do štátneho rozpočtu," dodal na záver riaditeľ Správy PIENAP-u.
Autor: olo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
