že do pubu Limba si našlo večer cestu iba minimum divákov. Hudobníkov však neodradil ani relatívne prázdny klub a koncert odohralo kvarteto v zložení Maťo Višňovský, Tomáš Paľo, Ľubo Petruška a Tomáš Višňovský tak, ako keby stála pred vypredaným futbalovým štadiónom. Hŕstke divákov predstavila kapela niekoľko nových skladieb z pripravovaného albumu, ktorý sa chystá natáčať cez letné prázdniny, ako aj staršie, už "kultové" piesne, ktoré stihli zľudovieť i medzi popradským publikom. Koncert gradoval a preriedené publikum si vytlieskalo ešte niekoľko prídavkov. Po koncerte si na nás našiel čas spevák a basgitarista skupiny Maťo Višňovský s ktorým sme strávili v príjemnom rozhovore niekoľko desiatok minút. Čas nášho rozhovoru vám prinášame na nasledujúcich riadkoch.

Vieš si predstaviť koncert, kde by nezaznel váš "hit" Kristína?

Viem, aj veľa takých koncertov bolo. Najmä keď hráme niekde v zahraničí, napríklad v Maďarsku. Tam je jasné, že tá pesnička je pomalá a nemá nejaký extra efekt. Ale aj napriek tomu sme ju tam hrali.

Znamená to, že pomalé skladby na koncertoch príliš nepreferujete? Mimochodom ani dnes ste ich nehrali veľa...

Nedá sa to tak povedať. V pomalšej skladbe je podstatnejší text, aby z nej bolo trocha srandy. Tým pádom je pre Maďarov lepšie zahrať rýchlejšie skladby i keď nerozumejú textom.

Keď už sme v Maďarsku, nepociťovali ste tam rečovú bariéru. Vaša muzika je hlavne o vtipných textoch. Na čom sa vlastne maďarskí diváci bavili?

Maďari majú tú výhodu, že tam pôsobí strašne veľa kapiel. Z toho je strašne veľa dobrých a z tých dobrých je kopec takých, ktoré vôbec nespievajú. Sú to len akési inštrumentálne kapely, ktoré namiesto spevu používajú výkriky. Takže keď im zakričím na pódiu ja, Slováčisko, neberú to, ako niečo, čo nepoznajú, naopak, majú z toho absolútnu srandu.

Nalepili sa na teba u našich susedov nejaké slovíčka? Teraz nemám na mysli nadávky...

Iste. Napríklad na zdravie a potom tie, ktoré sa zhodujú s našimi. Nadávky sú rovnaké, ako u nás, na to si musíš dávať pozor, podobne ako kopec iných slov, ako napríklad taška, alebo mačka. Tých rovnakých slov je naozaj veľa. Je to asi tým, že sme spolu fungovali niekoľko storočí.

Takže ste zasievali vzájomnú jazykovú spoluprácu medzi oboma národmi?

V Maďarsku netreba nič siať. Tam je Slovákov obrovské množstvo. Keď sme prišli hrať do mesta menom Sarvaš uvidel som na jednom obchode obrovský nápis "Potraviny". Skoro som odpadol. V strede Maďarska slovenský nápis! Vtedy som si uvedomil, že medzi Slovákmi a Maďarmi žiadne problémy nie sú. Je to len politický biznis. Musíme o ničom hovoriť v televízii, aby sme zakryli to, že nám niekde utekajú milióny. Povedal by som, že tie vzťahy sú podobné ako medzi nami a Čechmi. My potrebujeme ich a oni nás.

Prekvapilo ťa niečím maďarské publikum?

Myslel som si, že v Maďarsku nie je na tom rock´n roll tak, ako je, ale opak je pravdou. V Budapešti je lepšia a aj početnejšia scéna, ako napríklad v Prahe. U nás, ale ani v Čechách nie je reálne, aby na kapelu, ktorá hrá svojskú hudbu prišlo tisícdvesto ľudí. Tam to reálne je.

Nebude to skôr v ekonomike?

Myslím si, že nie. Ekonomicky sú na tom Poľsko, Česko, Slovensko i Maďarsko približne rovnako.

Pomerne často koncertujete, predpokladám, že popri kapele už nestíhate riadne zamestnanie...

Z muziky momentálne žijeme. Rozhodli sme sa tak,

že by sme to chceli robiť takouto formou. Takže urobíme preto všetko a zainvestovali sme do toho všetko, čo sme mohli. Chceme toho veľa prejsť, vidieť, prežiť milión zážitkov. Nechceme zbierať zlaté platne.

Kapelám podobného razenia sa však začína dariť. Príkladom je Aurel i zlatá platňa pre skupinu Horkýže slíže. Alebo, žeby výnimka potvrdzovala pravidlo?

Presne tak. Predtým do nich nikto nechcel zainvestovať peniaze. Potom prišla šikovná firma a povedala si, že taká muzika na Slovensku chýba, vrazila do nich peniaze a zarobila. Dovtedy to nenapadlo nikoho urobiť.

Zainvestoval už niekto do Chiki-liki-tu-a?

V lete ideme nahrávať novú platňu, takže to vyzerá tak, že sa karta obrátila. Nechcem to zakríknuť ale všetko nasvedčuje tomu, že to bude veľmi dobrá a vydarená spolupráca. Tí ľudia nie sú v strese, že kapela musí dosahovať vynikajúce výsledky. Tým pádom je to skvelé, pretože nám dávajú priestor, s čím sme mali vždy problém. Každý od nás totiž chcel sedemdesiat rádiových pesničiek a nechápem prečo, keď sme sa v éteri dokázali presadiť aj bez "rádiohitov".

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš