Romi sa prepracoval k rôznym technikám. Od polovice osemdesiatich rokov si ho začalio všímať aj galérie a ľudia zaoberajúci sa umením. Výstavy jeho diel mohli vidieť ľudia po celom Slovensku. Najnovšiu výstavu pod názvom "Čo vŕta v hlave Miloša Semančíka" otvoril autor v knižnici v Spišskej Sobote. Nielen o výstave sme sa s ním nedávno porozprávali.

Hoci bývate dlhé roky v Poprade, stále vás ťahá do vašej rodnej dediny. Zmenili sa nejako "Gorali", alebo nie?

"Myslím si, že na dedine chýba družnosť medzi susedmi. Niekedy neboli domy pozamykané. Kľúče mali ľudia odložené pod prahom. Dnes je to iné. Dedina dostáva pomaly chuť mesta. Všetci sledujú televíziu, medzi sebou komunikujú iba minimálne. Je mi trocha z toho smutno. Za mojich čias život na dedine pulzoval. Dnes si mladí robia čo chcú. Napriek tomu sa stále vraciam do svojho rodného kraja."

Vedia vôbec vaši krajania o tom, že v ich obci pôsobí známy umelec?

"Samozrejme, že o mne vedia. Pravdou je, že ľudia ktorí tam bývajú teraz sa o moju tvorbu veľmi nezaujímajú. Tí, ktorí majú o moje výtvory záujem si ma nájdu. Do prírodnej galérie, ktorú v Matiašovciach tvorím chodí veľa ľudí a takisto rôzne školské výlety. Študentom vysvetľujem, ako sa pracuje s drevom."

S akým drevom pracujete najradšej?

"Drevo pre mňa nie je rozhodujúce. Rozhodujúca je myšlienka. Každé drevo je zaujímavé. Moje práce však vytváram aj do kameňa. Najnovšie som sa dokonca pustil do smaltov."

Po kom ste zdedili talent?

"Priznám sa, že ani neviem. U nás na Zamagurí sa pracovalo s drevom odjakživa. Môj otec i starý otec stružlikal šindle a robil s drevom veľmi často, možno že som niečo pochytal aj od neho."

Chystáte sa už na zaslúžený odpočinok?

"Zatiaľ nie. Do dôchodku mi chýba ešte niekoľko rokov. Je pravda, že na moju prácu mám kvôli môjmu zamestnaniu málo času."

Neuživíte sa tým, že svoje umelecké dieťa ponúkate záujemcom na predaj?

"Svoje diela nepredávam. Všetci zainteresovaní o tom vedia. Za tie roky, čo pôsobím v umeleckej branži som zatiaľ nepredal ani jeden môj výtvor. S každou prácou by som sa len veľmi ťažko lúčil. Každá z nich totiž predstavuje časť môjho života."

Predsa len, čo by vás prinútilo predať niektoré svoje umelecká diela cudzím ľuďom?

"To neviem. Som systematický človek. Preto aj moje dielo je úplne. Dvakrát do roka vystavujem buď v Poprade, alebo Kežmarku moje výtvory. Pred rokom som sa dožil aj výstavy v Trenčíne pri príležitosti mojej päťdesiat päťky v múzeu insitného umenia. Výstava dopadla veľmi dobre. Momentálne vystavujem v knižnici v Spišskej Sobote a odporúčam všetkým ľuďom, aby na mojich výtvoroch objavili aj myšlienku rôzne techniky a abstraktné veci."

Na ktorú výstavu spomínate najradšej?

"Asi na úplne prvú, ktorú som absolvoval spolu s pánom Šramkom v Poprade v roku 1985. Dovtedy som moje výtvory na verejnosti veľmi neprezentoval. Moje prvé výtvory som však vystavoval ešte počas vojenskej služby v Písku. Vojakom som ukazoval samorasty."

Všimli sme si, že v byte máte úžasnú zbierku keramických tanierov. Patrí aj keramika medzi vaše hobby?

"Mám tu niekoľko tanierov s maľbami. Taniere zbieram niekoľko rokov. Pravdou je, že keramiky je veľa. Skôr sa špecializujem na staršie taniere, ktorých je čoraz menej. Staršie kusy ľudia už popredali zberačom do zahraničia, preto naraziť na kvalitnú keramiku je čoraz väčší problém."

Podarilo sa vám odovzdať časť vašich skúseností?

"Pred časom som viedol na jedno popradskom učilišti krúžok rezbárov. Niekoľkých žiakov som priviedol k remeslu. Niektorí už majú vlastné rodiny, deti, ale občas sa ozvú. Žiadajú ma o radu. Keď mám čas venujem sa im. Priznám sa, že učiť sa mi v poslednom čase veľmi nechce, pretože chcel by som, aby Semančík bol iba jeden."

Spomínali ste, že v Matiašovciach máte niektoré monumenty máte vystavené i vonka. Neuvažujete o tom, že nejaké výtvory vystavíte aj v Poprade?

"Uvažoval som o tom. Ešte za čias primátora Štefana Kubíka som navrhol, aby sme v Spišskej Sobote vytvorili menšie arborétum. Žiaľ, nenašli sme spolu s mestom spoločnú reč. Chápem, že kultúra býva na poslednom mieste, ale mal som taký pocit, že v Poprade som bolo odsunutý na vedľajšiu koľaj."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš