kraji v oblasti životného prostredia. Podľa jeho slov je jedným

z problémov súčasný stav kanalizácie a čistiarní odpadových vôd. "Vo vzťahu k počtu obyvateľov je v okrese Prešov pokrytá kanalizácia na 70 percent, avšak závažným problémom je územná obslužnosť ekologických stavieb." Tie sú totiž sústredené okolo väčších miest. Z vyše 90 sídel v okrese je 66 úplne bez kanalizácie a v pätnástich je rozostavaná, respektíve iba čiastočne vybudovaná. Ako podotkol, z toho vyplýva, že obce starnú, nie sú aktívne a nie je možné v nich predpokladať ekonomický rozvoj. "Aj keď východné Slovensko najatraktívnejším krajom, potenciál cestovného ruchu sa nebude rozvíjať, ak nebude dotiahnutá technická infraštruktúra."

Problémom je aj plynofikácia, konkrétne sa poslanci zaoberali piatimi obcami v Pieninskom národnom parku (PIENAP), kde sa vláda zaviazala zmeniť palivovú základňu a zabezpečiť vykurovanie ekologickejším plynom. "Uznesenie vlády nebolo splnené. Po privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu vyvolalo nové vedenie SPP len stretnutie s predstaviteľmi obcí a jednoznačne vyhlásilo, že prostriedky na túto investíciu neposkytne, alebo poskytne iba do výšky rentability." Zatiaľ sa chýbajúce zdroje z kapitoly životného prostredia nenašli a obce na drahé úvery nemajú, preto výbor mieni vyzvať vládu, aby sa vyjadrila k spomínanému vlastnému uzneseniu. Podľa Jaduša nejde len o problém piatich obcí

v PIENAP-e, ale je potrebné vypracovať koncepciu pre všetky chránené územia.

Najväčšiu pozornosť členovia výboru sústredili na obce s častými záplavami. "Pravdepodobne sme už dosiahli bod efektivity vynaložených prostriedkov, kedy je výhodnejšie investovať do prevencie než do likvidácie škôd," domnieva sa poslanec Jaduš.

Posledný deň prieskumu venovali poslanci problematike PCB látok z fabriky Chemko Strážske. Aj keď v súčasnosti sa už tieto škodlivé chemikálie neprodukujú, stále ich ostalo "na sklade" okolo tisíc ton. Napríklad vlani zašpinili vody Zemplínskej šíravy a pokazili sezónu najmä rybárom, ale i ďalším turistom. Podľa Jaduša riešenie existuje. "Vo svete sú technológie, ktoré dokážu zlikvidovať PCB látky na 100 percent, presnejšie 99,99. Sú to nové technológie, ktoré sa na Slovensku nenachádzajú Ich cena sa pohybuje okolo 220 až 240 miliónov, 20 miliónov by stáli stavebné úpravy a 80 miliónov ročná prevádzka." Ako zdôraznil, program UNIDO koordinovaný OSN je ochotný zaplatiť ako jeden z dvoch pilotných projektov na svete (ten druhý má byť na Filipínach) tieto technológie v plnej výške, s tým, že slovenská strana by musela uhradiť ďalšie náležitosti (prevádzku a stavebné úpravy, teda asi sto miliónov). "Na to však Slovenská republika momentálne nemá," podotkol s dôvetkom, že poslanci odporučia vláde, aby situáciu prehodnotila.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš