autormi sú hlavný vyjednávač pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie Ján Figeľ a generálny riaditeľ Sekcie európskej integrácie Ministerstva zahraničných vecí SR Miroslav Adamiš. Knižku boli predstaviť aj v Prešove. Informovali, že publikácia je o rokovaniach, ktoré absolvovali za 34 mesiacov, teda od pozvania v Helsinkách, až po zavŕšenie rokovaní v Kodani v decembri minulého roka.

Figeľ zdôraznil, že kniha obsahuje tiež prínosy a riziká. "Riziká vystupujú do popredia hlavne tam, kde štát, firma, alebo občan nie sú pripravení. Európska integrácia funguje tak, že sa v nej darí schopnejším." Ako príklad uviedol šancu prezentovať služby, tovary a obchodovať v najväčšom hospodárskom bloku vyspelého sveta. "Pre jedných je to rozvoj, pre druhých zase likvidačný faktor." Podotkol, že Slovensko ide do Únie ako slabšia ekonomika. Chudobnejšia z hľadiska hrubého domáceho produktu na obyvateľa, tiež produktivity práce. Na Slovensku by podľa Figeľa však finančný šok nemal nastať. Cenový pohyb určite bude u nehnuteľností, potravín, bude však tlak aj na znižovanie cien v sektoroch, kde sa posilní konkurencia. "S tým musí prísť aj posun v príjmovej oblasti."

V prístupových rokovaniach sme podľa J. Figeľa v niektorých oblastiach dosiahli lepšie výsledky ako naši susedia. "Už v decembri 1999 sme si vytýčili priority, týkali sa poľnohospodárstva, financií, životného prostredia, slobodného pohybu kapitálu, osôb a hospodárskej súťaži. Všetko sú to však kompromisy, lebo aj druhá strana 15 štátov Únie majú svoje záujmy."

Na budúci rok sa EÚ podľa Figeľa bezprecedentne rozšíri o desať krajín. "Ide ani nie tak o rozšírenie, ako znovuzjednotenie Európy a pri tom by Slovensko nemalo chýbať. EÚ pôjde ďalej aj bez nás, ale cena za neintegráciu by bola veľmi vysoká."

Na otázku aká je perspektíva, že Slovensko životnou úrovňou dosiahne štáty európskej únie M. Adamiš uviedol, že v tomto sa neodváži urobiť odhad. "Závisí od každého z nás ako dokážeme využiť výhody, ktoré pre nás zo vstupu budú vyplývať." Ján Figeľ zase uviedol, že zachytil názor komisára Európskej únie, ktorý odhaduje priblíženie sa dnešných kandidátskych krajín k priemeru európskych krajín, ktorý sa stále vyvíja, na zhruba dvadsať rokov. Ako príklad uviedol Írsko, ktoré v roku 1986 bolo na úrovni 61 percent priemeru Európskej únie (Slovensko je na 48 percent). Zdôraznil tiež, že keď Španielsko vstupovalo do Únie malo cez 20 percentnú nezamestnanosť a neskôr sa stalo najväčším producentom automobilov v Európe. Z krajín, ktoré mali štrukturálne problémy spomenul ešte Fínsko, kde v 1993 roku mali 19 percentnú nezamestnanosť. "Teraz patria k špičkovým krajinám hlavne v informačných technológiách. Je to krajina, ktorá dokázala viesť Úniu. A na počet obyvateľov je skoro tak veľká ako Slovensko."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš