beznádejne vypredané. Spišské divadlo s kapacitou 300 miest praskalo vo švíkoch. Kto sa nedostal na minulotýždňový koncert J. Nedvěda a kapely Poklad, môže si naďalej prehrávať cédečka s chytľavými pesničkami z čias Brontosaurov alebo z najnovšieho albumu Tak jsem to tu miloval. Alebo môže počkať na prisľúbené vystúpenie v country klube v novoveskom Sade mládeže. Jeho otvorenie je naplánované na letné mesiace a ak všetko dobre pôjde, zaznejú tu naživo aj piesne v podaní Jana Nedvěda. Dovtedy môže na skrátenie čakania poslúžiť aj tento minirozhovor, ktorý sa odohral v zákulisí Spišského divadla pár minút pred začiatkom koncertu.

Čaká na vás plná divadelná sála. Poteší vás viac vypredaný Strahov alebo plné Spišské divadlo?

"To nie je o tom. Nie je to vypredaných sálach. Teší ma, keď ľudia prídu a porozumejú tomu, čo im chcem povedať, tomu, čo sa vo mne odohráva a čo dávam do pesničiek. Vzájomná komunikácia, dohovor - to jediné je pre mňa dôležité. Keď má človek 20, 30 alebo ešte aj 40 rokov, hovorí si, že je krásne byť slávnym a nebyť na zemi zbytočným. Ale od päťdesiatky sa človek ako Ježiš snaží ľuďom povedať - buďte dobrí. Snažím sa to všemožnými spôsobmi, pesničkami, hudbou. Snažím sa hovoriť - ľudia, buďte dobrí."

Je máj, čas lásky. Čo symbolizuje lásku pre vás?

"Láska je mňa dievča, čo mám doma alebo dievča, ktoré ešte stretnem. Láska je potreba toho druhého a práve v máji to rieka času akosi prináša a ľudia sa veľmi navzájom potrebujú. Nielen tí rozohnení mladí, ale aj starší...Keby bolo tých májov aspoň tridsať v roku..." (povzdych)

V piesni Odpusť spievate o tom, že len deň vám v noci "schází". Čo vám chýba teraz?

"Sto rokov života. Chcel by som byť mladý a vedieť, že tu budem trebárs ešte 40 rokov. Myslím, že by som ešte veľmi veľa dokázal."

Čo by ste chceli stihnúť za ten čas?

"Odcestoval by som do Ameriky a spieval tam po anglicky to, čo spievam aj tu. A snažil by som sa posunúť svet ďalej."

Na hudbu by ste teda nezanevreli?

"To nejde. Celý môj život je hudba. A láska, o ktorej sme hovorili. To je celý môj svet. Keby som zanevrel na hudbu, zanevriem sám na seba. Ale ja by som skôr zanevrel na seba ako na hudbu. Vždy, keď som mal veľký životný "malér", myslel som na to, čo bude teraz s hudbou? Nerozmýšľal som nad tým, čo bude so mnou. Keď som po ťažkej chorobe nemohol hrať na gitaru, pýta som sa - čo bude teraz? Budú mi ľudia veriť? Pravidlo, ktoré hovorí - snaž sa, aj Boh ti pomôže, je veľká pravda. Väčšinu veci zvládneme, všetky samozrejme nie, ale väčšinu áno."

Poďme naspäť ku koncertom. Niekto chodí na vaše vystúpenia počúvať, niekto spievať, niekto len tak, no sú aj ľudia, ktorí si prídu očistiť dušu od každodenných nánosov starostí. Každý si z vášho vystúpenia odnáša niečo svoje. Ale čo si odnášate vy?

"Len strašnú únavu a pocit veľkého šťastia, že som ľuďom niečo dal. Vnútorne odchádzam úplne vyčerpaný. Vyzerá to, že si tu len tak pospevujem, ale skutočne dávam všetko, čo mám. Veľa mi toho neostane. Ale to ju údel umelca, ktorý sa hudbe odovzdáva úplne celý."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš