Modre. "Som stále na cestách. Vlak je mojim druhým domovom, veď už 40 rokov chodím pravidelne hore - dolu. Poznám ho od sprievodcov po čašníkov," vyznal sa S. Brezina (na obr.), ktorého zatiaľ nenapadlo usadiť sa natrvalo na jednom mieste: "Ja rád cestujem. Keby som mohol, tak by som chcel žiť a mať ateliér aj vo Francúzsku na Riviére. Lenže je to ozaj len sen. Je tam krásna príroda a more, ktoré mám rád. Mohlo by to byť aj Španielsko. Je to magická krajina, ktorá sa mi strašne páči."

Ľudia poznajú aj jeho. Nielen prešovskí rovesníci, s ktorými na budúci rok oslávi 60 - ku, ale všetci milovníci výtvarného umenia z množstva jeho doterajších výstav, či už v Prešove, iných mestách na Slovensku a v zahraničí. Poznajú ho ako výtvarníka, ktorý je celý život verný jednej téme - žena a krása. "Jej variabilnosť je nekonečná," tvrdí umelec, ktorý sa našiel vo svojom povolaní. Keď sme sa ho opýtali na spôsob trávenia voľného času, tak bez rozmýšľania odpovedal: "Stále je to o práci. Keď nemaľujem, tak rozmýšľam o tom 24 hodín. Vždy nad niečím špekulujem - nad témami, nad obrazmi ako to urobiť tvárové a farebne, aby to bolo vždy iné. Lebo keby som ich robil rovnakými, tak by ma to nebavilo. To ako keby ste denno - denne jedli stále iba rezeň."

Mimochodom práve rezeň je najobľúbenejším jedlom S. Brezinu. K tomu dobré zemiaky a takisto dobrý šalát. Ale dodáva: "Ja zjem všetko." A pripomenie sviečkovú na smotane, divinu alebo nejaké morské potvorky. Jeho "všejednosť" má vraj na svedomí manželka. "Tá dobré varí, ale aj dcéra a potom to na mne aj vidno. Lekári už pohrozili, tak sa musím trocha krotiť." Ale len s jedlom. S alkoholom problémy nemá, hoci má rád vínko. Veď jeden z jeho ateliérov sa nachádza vo vinárskom kraji v Modre. A na prechádzkach s rodinou v prírode v okolí Bratislavy nechýba tiež čaj s rumom. Lenže každý uzná, že pod dohľadom manželky sa únosná miera nedá prekročiť. Ale neprekračuje ju ani pri posedeniach pri vínku s kamarátmi. Keď je v Prešove, tak je zvyčajne sám a sám si musí nakúpiť aj navariť a potom už len pracovať.

Život to však nie je len práca. Čo by tak S. Brezinu potešilo? "Keď namaľujem dobrý obraz," znela lakonická odpoveď, ktorá nás dokonale odzbrojila. S. Brezina ju vzápätí doplnil: "poteší ma, keď dcére, ktorá je tiež výtvarníčka, sa podarí pekná výstava alebo keď dostane cenu." Lenže aj výtvarník posadnutý svojou prácou v mladosti prešiel obdobím, kedy na prvom mieste bol pohyb. "Ako chlapec som bol športový typ. Hral som futbal a skoro profesionálne stolný tenis. Jeden čas som bol v kategórii žiakov majstrom kraja v stolnom tenise. Ale potom prišli roky štúdia a všetko to prestalo." Na šport S. Brezina nezanevrel ani v neskorších rokoch, ale bol to už skôr len pasívny vzťah diváka: "Keď už tak mám rád profesionálny futbal ako je teraz Liga majstrov. Rád si pozriem zápasy majstrovstiev sveta vo futbale a hokeji a tiež atletiku mám rád."

Ale na prvom mieste je maľovanie. Hoci na budúci rok dosiahne šesťdesiatku, potešenie by z neho mal minister práce a sociálnych vecí Ľudovít Kaník, ktorý presadzuje neskorší odchod občanov do dôchodku. S. Brezina sa momentálne cíti byť v najlepšej kondícii a v najlepšej forme. A o svojich plánoch hovorí: "Chcem robiť väčšie formáty obrazov s tou istou tematikou ako doteraz. Na Slovensku nemáme takú tradíciu, ako Francúzsko alebo Španielsko. Väčší formát je aj väčšia sila a údernosť. Ale nemusí to tak aj byť. Aj malé obrazy môžu mať v sebe monumentalitu a naopak." S. Brezina s monumentálnou tvorbou by nemal mať problémy, pretože svojho času študoval u profesora Matejku na oddelení monumentálnej maľby.

Keďže aj vo svete sa stále viac presadzuje monumentálna maľba, S. Brezina ako keby svojim vnútorným cítením utrafil svetový trend vývoja. Na Slovensku však asi bude problém so zákazkami. "Budem maľovať pre seba. Dúfam, že prídu také časy, že budú aj zákazky na veľké formáty." Tým sme sa dotkli už témy politiky. "V tej sa veľmi nevyznám. Som jednoznačne za mier, za priateľstvo. Je to síce taká otrepaná fráza, ale myslím si, že vyjadruje podstatu. Chcem, aby na svete bolo naozaj krásne, aby ľudia medzi sebou spokojne žili. Lenže vždy sa niečo vyskytne. Boli také predpovede, že tretie tisícročie bude bez vojen a neprešiel rok - dva a vojna je tu znova. Kto ju neprežil, tak si ani nevie predstaviť, čo je to za utrpenie." A čo výtvarník, ktorý toho veľa precestoval nielen po Slovensku, očakáva od nášho vstupu do Európskej únie? "Nie som prognostik, ale do Európskej únie určite treba ísť. To je samozrejmá vec. Len ako to bude, to ťažko predpovedať. Myslím si, že výsledky sa dostavia možno o 20 - 30 rokov," trúfol si na odhad S. Brezina.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš