znamená. Pochádza z latinského calendarium zo slova Calendae, čo je názov prvého dňa každého mesiaca v starovekom rímskom kalendári. Najstarší známy kalendár vznikol v 4. tisícročí pred Kristom v starom Egypte a zahŕňal tri ročné obdobia - záplavy, sejba a žatva. V 3. tisícročí pred Kristom už babylonský kalendár rozdeľoval rok na 12 mesiacov. Tento kalendár prevzali Židia, v 5. storočí ho upravili a používajú ho dodnes.
Kalendár, ktorý používame dnes, sa vyvinul z pôvodného starorímskeho kalendára, ktorý upravil Gaius Julius Caesar v roku 46 pred Kristom. Rok mal 365 dní a každý štvrtý bol priestupný. Nepresnosť prepočtov spôsobila zaostávanie za skutočným rokom, čo v 16. storočí predstavovalo už 10 dní. Preto pápež Gregor XIII. v roku 1582 upravil juliánsky kalendár a nahradil ho večným. V Uhorsku bol tento gregoriánsky kalendár zavedený bratislavským snemom v roku 1584.
Druhým významom slova kalendár je ročné periodikum, obsahujúce zoznam dní, týždňov a mesiacov, obohatené o náučné, zábavné texty, kresby a fotografie. Práve takéto kalendáre môžu návštevníci Múzea Spiša obdivovať na výstave Najkrajšie kalendáre Slovenska. Putovná výstava predstavuje kalendáre prihlásené do súťaže, ktorú už po 11-ty krát vyhlásil Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov a Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. Do súťaže v desiatich kategóriách sa prihlásilo 26 vystavovateľov so 70 kalendármi. Návštevník môže sám rozhodnúť o tom, ktorý kalendár je najkrajší. Organizátori na tento účel pripravili anketové lístky. Výstava bude putovať po ďalších 12 slovenských mestách. V Spišskej Novej Vsi ju môžete vidieť do 27. apríla.
Autor: dr
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
