Podľa slov primátora Františka Orlovského, mesto chce už čoskoro prijať a predostrieť občanom normy, ktoré musí splniť každý žiadateľ o odpojenie sa.
"Nechceme vytvárať frontové línie. Pokiaľ ide o odpájanie chceme prijať také normy, aby boli jasné a záväzné pre každého, kto si chce byt vykurovať individuálne. Ten, kto ich všetky splní, povolenie dostane," uviedol pre náš denník primátor Starej Ľubovne. Odmietol však špecifikovať, o aké podmienky pôjde.
Dôvodom takého kroku je podľa E. Orlovského fakt, že teplo si za pomoci individuálneho kúrenia zabezpečuje čoraz viac domácností. Tým aj existujúce kotolne výrobcu tepla, ktorým je v meste pod Ľubovnianskym hradom spoločnosť Slobyterm pracujú menej efektívne. Podľa primátora hrozí, že tí, ktorí sa ešte neodpojili budú platiť za Gigajoul (GJ) tepla ešte viac ako doteraz. "Existujúci systém kotolní sa môže stať v konečnom dôsledku neefektívnym," konštatoval primátor.
Zástupca riaditeľa spoločnosti Slobyterm Pavol Kaleta hovorí, že problém odpájania sa od centrálneho vykurovania v Starej Ľubovni registrujú už niekoľko rokov. Odpájanie sa stalo masovým zhruba pred troma rokmi. Zástupca riaditeľa si myslí, že vinným je odbor životného prostredia Okresného úradu v Starej Ľubovni. Ten vydával povolenia na stavbu ako na bežiacom páse, bez toho, aby žiadateľ okrem iného deklaroval, že sa bude podieľať aj na vykurovaní spoločných priestorov. "V meste máme dvoch správcov bytov. Pokiaľ ide o byty v správe Okresného stavebného bytového družstva, tam je od centrálneho vykurovania odpojených 23 percent bytov. V rámci bytov, ktoré spravuje naša spoločnosť je odpojených asi päť percent bytov. Musím však povedať, že v poslednom roku sa tento negatívny trend zastavil a to vďaka vyšším cenám zemného plynu," povedal nám P. Kaleta.
Zástupca riaditeľa upozorňuje, že každý ďalší odpojený byt zvyšuje fixné náklady Slobytermu, teda aj tým, ktorým táto firma dodáva teplo. Podľa zástupcu riaditeľa, keby sa neboli niektoré byty odpojili, momentálne by bola cena za GJ nižšia minimálne o dvadsať korún. "Ďalší problém je v tom, že tí, ktorí sa odpojili, sa nepodieľajú na vykurovaní spoločných priestorov. Uvediem príklad. V jednej z bytoviek sa z dvanástich bytov odpojilo desať. Tie dve domácnosti platili pri konečnom vyúčtovaní štyrikrát viac, ako za rovnaké obdobie pred odpojením. Navyše, tým, že sa nevykurujú spoločné priestory dochádza vplyvom zvýšenej vlhkosti k narúšaniu statiky budovy a znižovania životnosti domu," dodal P. Kaleta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
