politiku prišiel v úvode pozdraviť primátor Milan Benč. Informoval vysokoškolákov o reálnej situácii v meste aj o plánoch do budúcnosti prostredníctvom dokumentu Strategický rozvoj mesta Prešov. Netajil však, že si uvedomuje odliv kvalifikovaných ľudí z mesta, ktorí odchádzajú za lepšími pracovnými príležitosťami. "Za posledné dva roky odišlo z Prešova za hranice dvetisíc ľudí."

Dekan Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity František Mihina sa dotkol témy vstupu do EÚ skôr z filozofického, a tak-trochu aj výchovného hľadiska. Pripomenul, že Európa podľa gréckeho prekladu znamená dobrá cesta, ale je predovšetkým domovom. "Mladosť je budúcnosť a o tej nikdy nevieme, aká bude. Ak chceme, aby sa tu dalo žiť podľa našich predstáv, musíme pre to niečo urobiť a predovšetkým mladí by mali určiť budúcu podobu Európy."

V nasledujúcich prednáškových blokoch rezonovali najmä otázky súvisiace s mobilitou mladých za prácou a európskeho pracovného trhu. Študenti diskutovali o faktoch, ktoré predniesla odborníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Anna Nogová. Hovorila o implementácii programov EÚ a ich vplyve na slovenský trh práce. Priblížila im aj zásady Lisabonskej stratégie a ciele, ktoré stoja pred SR do roku 2010. Medzi nimi aj potrebu novelizovať 7 zákonov a povinnosť ministerstva v rokoch 2004 až 2006 nakontrahovať zmluvy za 400 miliónov eur. "Na našom ministerstve pôsobí poradca z Írska a pri porovnávaní so skúsenosťami, ktoré získal na Slovensku mi povedal, že je tu na jednej strane nedostatok informácií medzi ľuďmi, ale aj akási apatia. Podľa jeho názoru proces vstupu do EÚ Íri vnímali ako celonárodné nadšenie a hoci tiež boli zaradení medzi zaostalé regióny, spoločne pracovali na jednom cieli," otvorila diskusiu Nogová. Reakcia bola takmer okamžitá. Jeden zo študentov argumentoval, že Íri sa prebojovali k cieľom rýchlejšie aj preto, že ich úradným jazykom bola angličtina a ekonomicky ich výrazne podporili vysťahovalci, ktorí v tom čase podnikali v Amerike.

Podpredsedníčka NR SR Zuzana Martináková okrem všeobecných informácií o výhodách a nevýhodách vstupu do EÚ zdôraznila, že tu nejde len o ekonomiku, ale predovšetkým o politickú úniu s pluralitným systémom, o úniu hodnôt. Pripomenula 100 úloh v oblasti legislatívy, ktoré Slovensko musí ešte pred vstupom splniť, ale upozornila aj na fakt, že už 16.apríla tohto roku Slovensko podpíše v Aténach prístupovú zmluvu. Aj preto venovala viac času vysvetľovaniu aktuálnych informácií zo záverov utorkového zasadnutia Národného konventu SR. "Vláda sa môže oprieť o názory konventu a jej členmi sú osobnosti, ktorým dali mandát občania, čo považujem za veľkú výhodu oproti iným krajinám. V konvente nie sú jednotné názory, o mnohých diskutujeme. Napríklad v otázke prezidenta Európskej rady, čo nepodporujeme, lebo túto inštitúciu presadzujú silné štáty a žiadajú silné právomoci. Zatiaľ je sporná aj otázka rotujúceho systému predsedníctva Európskej rady, čo môže po rozšírení znamenať problém. Vážna diskusia tiež bola o budúcej európskej ústavnej zmluve aj o požiadavke, aby v európskej komisii mala každá krajina jedného komisára."

Odborník Slovenskej akadémie vied Daneš Brzica síce rozobral kladné aj záporné ekonomické aspekty vstupu SR do EÚ, ale zdôraznil, že v procese vstupu sa nesmie zabúdať na kontrolu národných záujmov. Naznačil, že súčasné inštitúcie by mali začať tiež uvažovať o flexibilite, podobne ako na trhu práce. "Slovensko má stále problém s kvalitou pracovnej sily, čo sa odvíja od vzdelania a prenosnosti vedomostí. Európska únia vznikla z potreby expanzie spoločnosti Philips," uviedol a dodal, že napríklad spoločnosť Nokia má 90 percent aktív práve v ľudských zdrojoch. Vari aj preto zdôraznil, že najzložitejšou úlohou bude naučiť sa ovplyvňovať pravidlá a zákony v Európe v prospech národných záujmov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš