obnovy v prvom rade bolo treba zabezpečiť potraviny. Vieme, že túto pomoc zabezpečovala organizácia USA a jej spojencov pod názvom UNRRA. Tieto potraviny sa vo veľkom počte dostali aj do Prešova a voľné priestory na Jarkovej ulici boli doslova preplnené. Dohľad nad touto dôležitou komoditou sa, žiaľ, dostal aj do nepravých rúk partizána Štefana Kubíka alias F. F., ktorý po prechode fronty sám seba vymenoval za majora NKVD a vyhlásil o sebe, že je "Boh Prešova" a takto sa aj správal.
So svojou ozbrojenou "tlupou" má na svedomí mnoho lúpežných vrážd, ale aj 263 nevinných občanov Prešova násilne odvlečených do sovietskych gulagov, z ktorých sa mnohí nevrátili. Ďalšou jeho aktivitou bolo rozkrádanie potravín uložených v skladoch a určených pre vyhladovaný Prešov. Tieto potraviny spolu so svojou tlupou bohato speňažoval na úkor hladných ľudí.
V tej dobe sa v Prešove nachádzala aj ďalšia ozbrojená skupina vedená Štefanom Žemličkom, ktorý ako príslušník poriadkovej služby konal v prospech ubiedených občanov Prešova a okolia. Keď sa Š. Žemlička dozvedel o rozkrádaní Š. Kubíkom a jeho ozbrojenou tlupou potravín, vzal svoju ozbrojenú zložku a dal otvoriť potravinové sklady so slovami: "Tieto potraviny sú určené pre hladujúcich občanov Prešova - berte." Čo sa následne dialo, to by sa ťažko opisovalo! Dozvedel sa o tom aj "Boh Prešova" Š. Kubík a došlo k prestrelke. Avšak Žemličkoví ozbrojenci chránili ľudí a Kubíkova tlupa sa dala na útek až "Boh Prešova" stratil aj svoju "majorskú" brigadírku. K poraneniu nedošlo.
Túto hanebnú prehru "Boha Prešova" samozvaný major NKVD nevedel stráviť a už druhú noc po incidente s množstvom ozbrojencov, ktorým prisľúbil dobrú odmenu, obkľúčil takmer nestrážený dom Š. Žemličku a doslova ho odvliekli na "veliteľstvo" Š. Kubíka na Slovenskej ulici. Š. Žemličku najprv mučili, až stratil známky života.
Na tretí deň postavili Š. Žemličku pred "mimoriadny ľudový súd" v Prešove. Na jeho súdenie sa našiel "podplatiteľný prokurátor a sudca" a bol odsúdený na 30 rokov nepodmienečného trestu, z ktorého si odpykal viac ako 8 rokov v Jáchymove. Š. Žemlička sa domáhal súdnej obnovy, avšak rozsudok a výpovede z "mimoriadneho ľudového súdu" v Prešove sa záhadne stratili. Odvolací súd v Jáchymove vec posúdil už na základe platných zákonov a Š. Žemličku prepustil na slobodu po odpykaní ôsmich rokov a 86 dní. Po páde "železnej opony" a komunizmu bol prijatý zákon 119/90 Z. z., na základe ktorého menovaného v plnej miere rehabilitovali.
Zádrheľ bol v tom, že Okresný súd v Prešove ani po veľkej námahe nemohol získať rozsudok "mimoriadneho ľudového súdu" v Prešove z roku 1945, pretože tento sa "záhadne" stratil. V registri Generálnej prokuratúry v Bratislave som zistil číslo, pod ktorým bol konaný tento "súd", avšak rozsudok sa nenašiel. Podobných "ľudových súdov bezprávia" v povojnovej dobe bolo veľké množstvo. Musím však dodať, že Š. Kubík alias F. Fridman ako partizán bol 25. mája roku 1946 menovaný povereníkom vnútra a tu už je odpoveď na celý prípad celkom jasná. Š. Kubík musel za sebou "zamiesť stopy činnosti, ktorá má pomenovanie zločin! Š. Žemlička po útrapách v jáchymovskom pekle na ťažbe uránu pre "brata na večné časy" sa nedočkal odškodnenia a právneho uznania a v roku 1997 zomrel s ťažkým srdcom už aj preto, že chránil záujmy hladných Prešovčanov, ktorí mu však v núdzi zo strachu nepomohli.
Štefan Pazdera, tajomník Svetového združenia bývalých československých politických väzňov
Autor: Aj také sú osudy vojny...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
