v posledných rokoch - konkrétne na Spišskom hrade natáčali dva filmy. Nejeden Spišiak mal preto možnosť "privoňať" si k hereckému kumštu ako komparzista.
František Skokan zo Spišskej Novej Vsi si v roku 1994, keď Američania u nás nakrúcali historický film Kull dobyvateľ zahral sedliaka. "Mám tento film na videokazete. Vidieť ma tam asi dvakrát po tri sekundy," s úsmevom spomína na svoju hereckú prácu F. Skokan. Toho roku si zase anglickom filme Lev v zime mal zahrať takzvaného nóblmana. Jeho rozprávanie o poslednej filmovačke však úplne nabúrava predstavy o ľahkom a príjemnom zárobku komparzistu a schladzuje prípadnú závisť.
"Na nakrúcanie z roku 1994 mám naozaj iba príjemné spomienky. Zorganizovaná práca, ľudský prístup filmového štábu a samotných hercov. Spomínam si ako sa Kevin Sorbo s nami fotil, s miestnymi rómskymi deťmi chodil po hrade držiac ich za ruky. Práca komparzistov bola do bodky zorganizovaná. Ráno o štvrtej hodine sme nastúpili do autobusu, maskérky nás upravili a okamžite sme išli na pľac. Okrem toho, prácu nám spríjemňovalo aj teplé jesenné počasie. Spomínam si, ako sme cez prestávky oddychovali na lúke," popísal svoju prácu z roku 1994, za ktorú dostal 800 korún na deň F. Skokan.
Tohtoročná filmovačka s Angličanmi a film Lev v zime znamenali pre Novovešťana, ktorý chcel bližšie spoznať filmový svet celodenné čakanie v nepohodlnom kostýme a v chladnom počasí. "Kostýmová skúška v Bijacovciach to bolo celodenné čakanie. Dostaviť som sa mal o 9. hodine ráno, na rad som však prišiel až o 16.30 hodine. Presný deň filmovania mi mali dať vedieť telefonicky do určitého dňa. Ozvali sa však až s dvojdňovým meškaním. Keď sme prišli na pľac, niektorí z nás dostali pokyny, že máme čakať v stane. Vonku mrzlo, k dispozícii sme mali iba spomínaný stan bez drevenej podlahy. Vo vnútri sme vlastne stáli v blate. Mal som na sebe nepohodlný kostým, ktorý vážil 30 kilogramov. Dlhé rukávy a sukňu som musel stále držať, aby som odev nezničil. Aj tak sa mi to nepodarilo. Dolná časť mi namokla, neskôr kvôli vysokým mínusovým teplotám látka zamrzla na kosť," podelil sa s nami o filmové skúsenosti F. Skokan.
Ako ďalej dodal v ten deň ho podobne ako väčšinu komparzistov ani nezavolali na pľac. "Ráno ma obliekli a večer vyzliekli, medzitým som poriadne zmrzol. Ľúto mi však bolo malých detí, ktorí tam celý deň čakali v dobových tenkých kostýmoch. Všimol som si, že niektoré z nich mali od zimy fialové nohy," spomína komparzista zo Spiša. Tento deň bol pre Františka druhým a posledným dňom spolupráce s anglickými filmármi.
Za spomínanú účasť na natáčaní filmu dostal Novovešťan spolu 650 korún. "Neuzavreli so mnou žiadnu písomnú zmluvu. Jedného dňa mi zatelefonovali, že presne o 20. 00 hodine mám byť v Bijacovciach, kde mi vyplatia peniaze," spomína na posledný kontakt s filmovým svetom Spišiak komparzista.
Napriek naozaj ťažko zarobeným peniazom František Skokan by si ďalšie pôsobenie ako komparzista nechal poriadne prejsť hlavou. "Stále ma fascinoval svet filmu. V mladých rokoch som dokonca chcel študovať kameru. Osud však chcel inak. Ak by som so rozhodol skúsiť ešte raz pracovať ako komparzista, určite by to bolo v iba lete," s úsmevom konštatuje Spišiak, ktorý mal možnosť zistiť za akých ťažkých podmienok sa rodí film.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
