štýl, ľahko prepadneme pocitu, že našou najpodstatnejšou radosťou je schopnosť nakupovať.
Človek však vlastne nemá veľmi na výber. Buď si peniaze, ktoré zarobí, či iným, mne neznámym, spôsobom získa, odkladá (aby ich raz predsa len minul) alebo ich míňa priebežne. Osobne patrím k tej druhej skupine, lebo, neviem prečo, peniaze vo vrecku vo mne vyvolávajú podmienený reflex vyberať ich a dávať ich ľudom vlastniacim obchody. Oni mi za ne dávajú rôzne vecičky a z tejto symbiózy by sme mali mať všetci radosť.
Život konzumenta so sebou prináša rôzne zádrhy a prekážky. Nakupujem napríklad v trafike a predavač mi (večer o piatej) nemá vydať. A tak ma posiela rozmeniť si. V inej trafike dávam predavačke drobné. Kyslo sa zatvári a s neskrývanou iróniou v hlase sa ma spýta, či nemám "drobnejšie". V obuve ma predavačka obsluhuje s chlebom v ruke a s plnými ústami sa pýta čo si prajem. Aspoň si to myslím, lebo jej, ako prežúva, dobre nerozumieť. Vyprskne na mňa pri tom pár omrviniek a okolo nás sa vznáša odér nejakej údeniny. V nemenovanom obchodnom dome chcem platiť kartou, ale nejako to nejde. Pradavač začne kričať na kolegyňu, aby prestala telefonovať. "Ženám netreba dávať do ruky telefón," pozrie na mňa sprisahanecky. Nerozumiem veľmi takýmto vtipom, a tak sa nezasmejem a trpezlivo čakám. Chlapík o chvíľku začne na kolegyňu nadávať, používa naozaj ostré slovká ale nakoniec z toho aj tak nič nie je. "Blbne terminál," dozvedám sa a odchádzam bez tovaru. V reštaurácii z troch obsluhujúcich jeden číta noviny, jeho kolegyňa sedí za stolom a šteboce so svojím milým a tretí, čo pobehuje medzi stolmi má zasa tunelové videnie, nevšíma si nikoho napravo ani naľavo, takže ani po polhodine nemám šancu objednať si.
Nemal by som obsluhujúcemu personálu v obchodoch zazlievať ich správanie. V podstate mi chcú robiť dobre, súc akýmisi skrytými bojovníkmi proti konzumnému spôsobu života ma odrádzajú od nakupovania a šetria tak moje peniaze. A naopak, za milým úsmevom a nekonečnými informáciami o kvalite tovaru sa zasa skrýva snaha ma o peniaze obrať. Takže z tohto pohľadu by som mal byť naopak s neprofesionalitou predávajúcich spokojný a dokonca ich mať za to rád.
Lenže stále je tu tá vec s peniazmi vo vrecku. Ten nepríjemný pocit a snaha zbaviť sa ich. Lebo, medzi nami, ja peniaze vôbec nemám rád. A tak stále hľadám čosi ako bezproblémovú obchodnú transakciu, pri ktorej sú uspokojené obe strany. Problém bude asi v tom, že ani predávajúci nemajú radi peniaze, že skrátka za pultom v obchodoch potrebujem nájsť svoj protipól. Alebo tu ide len o obyčajnú ľudskú slušnosť?
Váš Števo ŠANTA
Milí čitatelia!
V dnešnom vydaní vašich obľúbených novín pokračujeme našom pravidlenom "stĺpčeku". Hoci sme minulý týždeň avizovali prípsevok speváka Zbyňa Džadoňa, osud tak chcel, že svoj materiál nám nemohol pre pracovnú zaneprázdnenosť včas poslať. Preto vám dnes prinášame materiál od nemenej známej osoby, popradského folkového pesničkára a skladateľa Štefana Šantu.
Súťaž o to, kto vymyslí nášmu sĺpčeku najlepší a najvýstižnejší názov pokračuje až do polovice apríla. Nápady a prípadne tipy, kto by mohol do našej rubriky prispievať čakáme na našej adrese. Najlepší názov a prípadne aj tip na autora odmeníme zaujímavou cenou. (red.)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
