Čardášová princezná, Cigánsky barón, či operete Grófka Marica. Teraz hosťuje aj v košickej štátnej opere v predstavení Modrá ruža režiséra Poláka v role Edmonda. Nedávno hral hlavnú postavu princa Su-čonga v obnovenej premiére Zeme úsmevov.
Narodil sa v znamení Leva. Pochádza z učiteľskej rodiny. Po maturite v Prešove ho angažovali do Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého v Prahe, kde dva roky spieval pop music. Neskôr hrával po svadbách v kapele s bubeníkom Mirom Jevčákom z Modusu. Začiatkom 70-tych rokov vyhrali aj bigbeatovú súťaž v Prešove. Neskôr spieval s Košickým tanečným orchestrom spolu s Petrom Stašákom. O niekoľko mesiacov bude mať 50 rokov.
"Konkurz do prešovského divadla som robil v nedeľu pred predstavením u vtedajšieho riaditeľa Jána Šilana," vraví L. Suchoža. Krátky čas pôsobil v spevohernom zbore, odkiaľ sa malými úlohami dostal až na dráhu sólistu. "Tak mi to divadlo prirástlo k srdcu, že som tam zostal. Keby som nebol išiel do divadla, skončím ako spevák v bare. Cez Slovkoncert som mal vybavené angažmán s kapelou do Austrálie. Zostal som tu. Niekedy to ľutujem..." Zaujímavý bol jeho divadelný krst. "Inšpicient, nebohý pán Koršo ma pred predstavením Grófka Marica poklepal po pleci. Ja som sa otočil a on ma opľul vodou..."
Ladislav Suchoža nám prezradil jednu svoju neresť, či skôr profesionálnu deformáciu. "Relaxujem tak, že aj myšlienkami som stále pri práci. Mám fotografickú pamäť. Zavriem oči a vidím seba na javisku. Viem, kde som urobil chybu a potom sa jej snažím vyhnúť v reálnom predstavení."
Základom všetkého je u tohto tenoristu sebadisciplína. Radšej príde do divadla o dve hodiny skôr, aby sa stihol na predstavenie naladiť aj psychicky. "Som perfekcionista. Neznášam ľudí, ktorí robia neporiadok." Vo svojom kufríku nosí všetko, čo potrebuje. Od mydla až po cestovný príbor. "Pred predstavením nemôžem nič dostať do žalúdka. Takže napríklad keď cestujem z predstavenia v Košiciach, zvyčajne sa dostanem k jedlu až vo vlaku." Chutí mu všetko. Najradšej má bryndzové halušky a olomoucké syrečky. "Viem pripraviť výborný tatársky biftek. Mäso trhám nožom, nemeliem ho. Do toho dám surový žĺtok, kečup, horčicu a worchesterovú omáčku. Mäsovú zmes dám na teplú hrianku a podávam zásadne s červeným vínom." Inak dáva prednosť bielemu suchému vínu.
Z čias hrania s kapelou mu zostala láska ku gitare. Jediný koníček, na ktorý má chuť a čas. Na javisku stvárňuje zväčša mladých zaľúbencov a záletníkov. V skutočnosti je Ladislav Suchoža plachý gentleman. "Neviem ohovárať a nenávidím falošných ľudí. V ich prítomnosti hryziem ako Lev."
Najvyššou hodnotou je pre neho pohoda v rodinnom kruhu. "Keď človek nemá dobrú klímu doma, nedarí sa mu ani v profesionálnom živote." S najbližšími chodí aj oddychovať. Najradšej na Sigord. "Nie som vyznavačom mora a honosných dovoleniek. Radšej chodím do našej prírody, napríklad do lesa na huby. V predposledný deň na Sigorde máme už zaužívanú tradíciu. Grilujeme kurčatá a zalievame ich pivom."
Málokto o L. Suchožovi vie, že v roku 1970 vyhral Zlatý hlas Zemplína s piesňou od Bee Gees. Vtedy s ním súťažila aj Marika Gombitová, sotva 14-ročná. Dvakrát dostal aj Cenu sympatie diváka za Čardášovú princeznú a Ergo kladivko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
