útok zbraňami hromadného ničenia, je potrebné byť pripraveným na všetky možné eventuality. Tým skôr, že slovenská vojenská jednotka sa nachádza v priestore Kuvajtu, hoci aj s humanitárnou úlohou.

Hneď včera ráno po útoku USA a spojencov na Irak v Bratislave zasadol Ústredný krízový štáb, ktorý vydal pokyn na uskutočnenie zasadnutí krajských krízových štábov. Tie pokyny k zasadnutiu vydali pre okresné krízové štáby.

Podľa vedúceho odboru civilnej ochrany a obrany Krajského úradu v Prešove Ladislava Hrica sa realizujú bezpečnostné opatrenia, ktoré sú trvalými úlohami a boli prijaté ešte pred vianočnými sviatkami. Na prvom mieste je zabezpečenie prevádzky prípadnej potreby varovania obyvateľstva pred nebezpečenstvom. Nasleduje pripravenosť zdravotníctva, kde sa dôraz kladie na materiálno - technickú pripravenosť zdravotníckych zariadení na prípadný zvýšený príjem ambulantne ošetrovaných a tiež rozšírenú kapacitu pre prípad vzniku epidémií.

Bezpečnostné opatrenia boli prijaté na ochranu vodných zdrojov a zvýšenú kontrolu pitnej vody, núdzového zásobovania, ochrany objektov a priestorov, kde je zvýšený sústredenie vyššieho počtu osôb. Mimochodom odbor CO KÚ v Prešove v spolupráci s Policajným zborom už vykonal kontroly vo všetkých obchodných reťazcoch a uskutočnilo sa aj zaškolenie bezpečnostných služieb. "Všetko to ale súvisí s prípravou na možnú krízovú situáciu. Nič také však nebolo identifikované, takže všetko je v polohe príprav," vyjadril sa pre náš denník L. Hric.

Zisťovali sme preto, ako sú niektoré mestá pripravené na možnosť útoku chemickými alebo biologickými zbraňami. Všetky mestá a obce už dostali príslušné pokyny z okresných krízových štábov. Nás však zaujímala realita, v akej sa nachádzajú úkryty pre obyvateľstvo a individuálne ochranné prostriedky.

Od pracovníčky Mestského úradu vo Vranove nad Topľou Viery Raškovskej, ktorá momentálne zastupuje pracovníka povereného agendou civilnej ochrany, sme na otázku o počte úkrytov a individuálnych ochranných prostriedkov dostali odpoveď: "To nie je medializovateľné. Všetko sú to interné informácie." Zato ale poskytla informáciu, ako by sa v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie mali správať obyvatelia: "Mali by ostať v budovách, kde sú. Nemali by odchádzať po deti do školy alebo škôlky, lebo v takomto prípade je o deti postarané. Na školách sa v tomto období nacvičujú poplachové situácie. Občania by mali čakať na informácie od zodpovedných osôb."

Počty krytov a individuálnych ochranných prostriedkov nepokladal za štátne tajomstvo pracovník MsÚ v Bardejove Julian Olejár, ktorý má na starosti záležitosti civilnej ochrany. Podľa jeho informácie je v organizáciách a firmách 77 krytov a v obytných blokoch 560 krytov. Tie však nie sú momentálne pripravené do pohotovosti. "Väčšinou sú v suterénoch bytových jednotiek. Máme pokyny, ako tieto úkryty upraviť. Dodá sa materiál, pomocou ktorého sa dajú svojpomocne zpohotoviť," dodal J. Olejár.

Plynových masiek majú v Bardejove pre dospelé osoby okolo 3 500 a pre deti okolo tisíc. Tie sú však 15 až 30 rokov staré. "Sú ale ošetrované. Máme skladníka, ktorý meria v sklade vlhkosť a teplotu podľa vyhlášky o hospodárení a nakladaní s majetkom civilnej ochrany," poznamenal J. Olejár. Po udalostiach v Afganistane mesto Bardejov požiadalo okresný úrad o doplnenie masiek. Dostalo sa mu prísľubu, podľa ktorého majú pre občanov mesta do 19 tisíc plynových masiek.

V Stropkove prijali bezpečnostné úlohy najmä v oblasti školstva a mestských podnikov, kde možnosť havárie hrozí najmä v prípade zimného štadióna. "Čo sa týka ochranných pomôcok, situácia nie je dobrá. Je spôsobená stavom, ktorý tu zanechal štát, pretože on je z Ústavy zodpovedný za civilnú ochranu. Pociťujeme nedostatok ochranných prostriedkov a aj úkrytov. Dal som pokyn na vypracovanie celkovej analýzy tohto stavu a zrejme budem aj interpelovať ako poslanec Národnej rady ohľadne týchto otázok ministra vnútra, ktoré zodpovedá za civilnú ochranu. Mám dojem, že v našich regiónoch oproti priemyselnejším regiónom je deficit individuálnych ochranných prostriedkov," vyjadril sa primátor mesta Stropkov Imrich Hamarčák, ktorý k stavu krytov dodal: "Dovolím si tvrdiť, že situácia nebola dobrá ani pred rokom 1989, ale potom sa ešte znížil počet disponibilných úkrytov vzhľadom k tomu, že došlo k privatizácii niektorých podnikov a priestory, ktoré boli určené pre civilnú ochranu sa využívajú na iné účely."

Názor primátora mesta Stropkov korešponduje s poznatkami nemenovaných pracovníkov zodpovedných v mestách za stav prostriedkov civilnej ochrany: "Musíme si uvedomiť, že všetko to boli zariadenia budované pred 20 rokmi a aj prostriedky individuálnej ochrany sú zhruba podobného veku. Mám pocit, že v prípade nebezpečenstva by nedokázali ochrániť obyvateľstvo vzhľadom na to, že v období, kedy boli vyrobené individuálne ochranné prostriedky a takisto budované úkryty, ešte sa nerátalo s takými možnými nebezpečenstvami, aké v súčasnosti sú." Príkladom môže byť aj Bardejov, kde majú len jeden plynotesný kryt. Aj ten je však určený len pre zamestnancov Slovenských telekomunikácií. Primátor mesta Stropkov I. Hamarčák k celkovej situácii poznamenal: "Myslím si, že nie je dôvod na paniku ani na extra prísne opatrenia."

Autor: suš

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš