teroristického útoku, prípadne iného problému ohrozujúceho zdravie alebo životy ľudí.
Podľa slov vedúceho odboru civilnej ochrany na OÚ Františka Oľhu o koncepcii informovali vedenie veľkých nákupných centier, strategických podnikov aj menších firiem a skontrolovali miesta na zhromažďovanie osôb. Zorganizovali tiež nácvik evakuácie na jednej z prešovských škôl, presnejšie na ZŠ Mukačevskej. Dôvodom bol únik plynu z kuchyne a na cvičnej evakuácii sa zúčastnili aj riaditelia všetkých základných a stredných škôl v okrese.
Faktom je, že súčasná koncepcia uvažuje len o možných teroristických útokoch, zásahoch po ohláseniach o uložení bomby, nehodách v prípade úniku nebezpečných chemických látok, alebo sabotáže. Napokon, máme v meste aj firmy, ktoré pracujú s chemikáliami. Zdravie ľudí môže poškodiť napríklad únik čpavku zo Zimného štadióna, či zo Solivarov a aj Kronospan pri výrobe používa chemické látky.
V zásade sa teda uvažuje len o lokálnych problémoch. "Sme jednou z troch krajín vo svete, ktorá ešte počíta s vybavením plynovými maskami. Namiesto masiek a naháňania do krytov je však efektívnejšia evakuácia," uviedol Štefan Kužma s poznámkou. "Kto utečie, zachráni sa."
Slovensko už desaťročia nezažilo pocit vojnového ohrozenia a vari aj preto sú prístupy zdanlivo formálne. V týchto dňoch však otvorený vojenský konflikt medzi Irakom a USA a zlyhanie diplomacie vyvoláva v ľuďoch mnohé otázniky. Celkom oprávnene sa pýtajú kam by mali utiecť. V meste síce máme okolo 105 krytov, ale obyvatelia si o ich vybavenosti nerobia žiadne ilúzie.
Keď sme sa zaujímali, ako je pripravené také "mravenisko ľudí", akým je Fakultná nemocnica s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana v Prešove, dozvedeli sme sa, že zariadenie disponuje troma tisícami masiek, ale len 600 z nich je vyčlenených pre pacientov. "Pripravujeme opatrenia a preberieme ich s primármi jednotlivých oddelení na utorkovej porade," povedal nám námestník FNsP Jozef Soták.
Oslovili sme aj primátora Prešova Milana Benča a to nielen preto, že je teraz šéfom krízového štábu v meste, ale ešte nedávno velil okresnému štábu. Po teroristickom útoku na USA v septembri 2001 bol pri preverovaní krytov aj skladov s ochrannými prostriedkami v okrese. Zaujímalo nás preto či a nakoľko sú plynové masky v školách funkčné. "V skladoch sú masky, ale bola obava nakoľko funkčné sú filtre. Testovanie ich životnosti vykonali odborníci z rezortného ministerstva zhruba pred dvoma rokmi a pokiaľ viem, konštatovali, že aj po vyše 30 rokoch sú použiteľné." Na otázku, koľko percent z nich je reálne funkčných, však nevedel odpovedať.
Opýtali sme sa tiež na jeho občiansky názor na vojnový konflikt, keďže svojho času pôsobil v stavbárskej branži a pracoval v arabskom prostredí. Mal teda možnosť zblízka spoznať mentalitu Arabov. "Pracoval som v Alžíri a musím povedať, že aj pred rokmi som zažil, že sa nám fundamentalisti vyhrážali. Ak vznikli v krajine nepokoje, spravidla sme s rodinou radšej odchádzali do púšte medzi pokojnejších černochov a k práci sme sa vracali až po upokojení situácie. Arabi majú množstvo modernej techniky, ale žijú v akomsi uzavretom, drsnom svete, čo sa odráža aj v ich vnímaní hodnoty ľudského života. Nevážia si ho."
A čo si osobne myslí o vplyve konfliktu na Európu? Podľa jeho slov Arabi žijú kdekoľvek v Európe a to, čo sa deje v Iraku, môže priniesť minimálne ich odvetnú reakciu v európskych štátoch. Ako občan by si želal, aby diplomacia na pôde OSN zvíťazila nad silovým riešením USA. "Dosah konfliktu bude celosvetový a nikto si netrúfa odhadnúť reálne dôsledky."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
