narodenia. Na viedenskej fakultnej AKH klinike mu v tento deň po dvanásť hodinovej operácii úspešne transplantovali pľúca.
O osude 26-ročného mladíka, trpiaceho zhubným ochorením zvaným cistická fibróza sme vás informovali v našom denníku pred rokom. Ide o genetickú chorobu, postihujúcu žľazy s vnútorným vylučovaním. Tá sa v prípade Tomáša prejavila na pľúcach. Keď sme sa s ním naposledy videli, jeho stav bol veľmi vážny. Kapacita jeho pľúc bola vtedy slabých dva a pol litra. Problémy mohla vyriešiť iba transplantácia.
V októbri minulého roka bol T. Bendík zaradený do databázy čakateľov na vhodného darcu. Mal šťastie. Viedenská klinika si totiž vhodných pacientov vyberá na základe viacerých kritérií. Na druhej strane, slovenské poisťovne transplantáciu preplatia ročne najviac trom pacientom. Kompletná liečba vrátane transplatntácie totiž stojí viac ako tri milióny korún.
"Na nové pľúca som čakal v ústave v Poddunajských Biskupiciach štyri mesiace. Prvého darcu som dostal už v novembri, ale bol nevhodný. Jeho pľúca boli pre mňa malé. O dva týždne na to nasledoval ďalší telefonát z Viedne, že majú darcu, ale o pätnásť minút na to ho zrušili. Trasu Bratislava Viedeň Bratislava som neúspešne absolvoval v priebehu decembra ešte trikrát. Vždy bez úspechu. Najhoršie chvíle som zažíval v decembri. Prepuklo terminálne štádium choroby. Ležal som na jednotke intenzívnej starostlivosti a v podstate som bol stále napojený na kyslíku," začal svoje rozprávanie J. Bendík.
Obrat nastal až šiesteho januára. Viedenská klinika ohlásila, že má vhodného darcu. Na šiesty pokus.
Tomáša previezli do Rakúska o ôsmej večer. Operovať sa začalo siedmeho januára o druhej v noci. "V stredu, ôsmeho januára som sa prebral na "áre". Nevedel som, čo sa stalo. Pýtal som sa, či som to ja. Pooperačné bolesti som necítil. Boli také normálne. Najkrajší pocit som zažil, keď mi vytiahli hadičku od ventilátora, ktorý mi pomáhal dýchať. Bol pri mne lekár, ktorý ma operoval. Najprv mi pľúca spadli dolu. Doktor začal po anglicky kričať: "Tomáš dýchaj!" A tak som dýchal. Neboli tam žiadne hlieny. Až som sa zľakol, ako to ide ľahko. Potom som musel zhlboka nadychovať a vydychvať najbližších dvanásť hodín. Mal som na tele signalizačné zariadenie. Ako náhle som trocha v dýchaní poľavil, zariadenie vyslalo signál a personál bol hneď pri mne. "Dýchaj Tomáš". Poviem vám bol to neopakovateľný pocit. V momente som zabudol na všetky problémy, ktoré som dovtedy mal, spomína na bezprostredné chvíle po operácii.
Tomáš sa po operácii zotavoval veľmi rýchlo. Tri dni po transplantácii vstal z postele, poprechádzal sa o pár dní neskôr skúšal prvú záťaž. Po trinástich dňoch sa už mohol vrátiť späť do Poddunajských Biskupíc. Len tak mimochodom, pokiaľ ide o rekonvalescenciu, drží medzi slovenskými pacientmi rekord. Po trinástich dňoch ešte nikto neopúštal brány kliniky.
Tomášov organizmus sa predsa len novému orgánu bránil. Po šiestich dňoch od príchodu na Slovensko nastali komplikácie. Musel ísť znova na vyšetrenie do Viedne. Lekári nasadili lieky. Až druhá liečba za pomoci kortikoidov pomohla. Pľúca fungujú na 84 percent.
Do rodného Spišského Bystrého sa vrátil minulý týždeň. Chce začať nový život. Možno rozbehne spolu so svojou priateľkou, ktorá mu bola po celý čas oporou podnikanie v cestovnom ruchu. Sníva aj o kariére profesionálneho učiteľa lyžovania. Pokiaľ ide o fyzickú námahu, môže robiť takmer všetko. Športovať, pracovať. Najzložitejší bude prvý rok po operácií. Stačí vírus chrípky alebo infekcia a transplantované pľúca môžu zlyhať. Ak ho v zdraví prežije, na 80 percent má vyhrané. Paradoxne najviac sa musí strániť svojich priateľov, ktorí čakajú na transplantáciu. Po operácii musel byť v Poddunajských Biskupiciach od týchto ľudí izolovaný. "Je to ťažké. Povedať niekomu s kým ste niekoľko týždňov v kontakte, že sa s ním už nemôžete stýkať. Keď som prišiel z Viedne, veľa ľudí mi povedalo, že som sa zmenil a bola to pravda. Veď som takpovediac ušiel hrobárovi z lopaty," myslí si počerný mladík.
Porovnávať pobyt v rakúskej v slovenskej nemocnici veľmi nechce. "Pokiaľ ide o materiálno-technické vybavenie je to neporovnateľné. Naši lekári sa však svojou odbornosťou tým rakúskym v pohode vyrovnajú. Trocha iný je aj prístup personálu. Pre nich som bol doslova Bohom. Čo som chcel, to mi doniesli. Splnili mi každé želanie. Navyše som bol cudzinec, takže opatera bola o to väčšia. Po operácii sa mi ani nechcelo ísť späť do Bratislavy," smeje sa Tomáš, ktorý každým okamihom prehodnocuje svoj doterajší život.
Štatistiky hovoria, že po piatich až šiestich rokoch od transplantácie pľúc prežije až 80 percent pacientov. Úspešnosť viedenského transplantačného centra je až 90 percentná. Operujú tu dokonca aj ľudí v dôchodkovom veku. Tomáš je druhý človek z okresu Poprad s cudzími pľúcami. Prvenstvo drží žena, ktorá žije po transplantácii avšak iba jedenej strany pľúc už šesť rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
