bolo šírenie osvety prostredníctvom objektívnych informácií a organizovanie voľnočasových aktivít pre deti a mládež zo zámerom potláčania proti spoločenskej činnosti. Podľa našich informácií je však realita iná. Na správanie sa riaditeľa pribúdajú sťažnosti mladých ľudí a zamestnanci sa u neho striedajú ako na bežiacom páse.
"Prideľoval mi úlohy, ktoré neboli v mojej pracovnej náplni ako administratívneho pracovníka a naozaj nebolo reálne možné ich splniť v rámci pracovnej doby, ba ani nadčasov. Navyše často krát som nedostávala ani konkrétne a úplné pokyny k ich realizácii," povedala nám Zuzana Gálová, dnes už bývalá pracovníčka ICM. K jej názoru sa prikláňa aj ďalší niekdajší zamestnanec ICM Zdislav Dobrenko "Každým mesiacom sa menila moja pracovná náplň, povinností mi pribúdalo a výplaty ubúdalo. Grafiku som robil na profesionálnej úrovni a ak by som dnes mal zhodnotiť jej ocenenie zo strany pána J. Geciho, podhodnotil moju prácu minimálne o dvesto percent.". Odborné grafické práce teda ostávali na pôde centra a na pleciach administratívnych pracovníkov, vraj len tak bolo možné ušetriť na grafickom štúdiu a nielen ušetriť. "So svojimi predstavami o práci ma riaditeľ oboznamoval až po skončení aj tej najnáročnejšej úlohy alebo ešte častejšie pri vyplácaní odmien. Môj rozsiahly grafický projekt pre mňa takto neraz znamenal paradoxne zrážku zo mzdy, aj keď sa nakoniec samozrejme s úspechom použil," posťažovala sa Z. Gálová. Ak teda riaditeľ posúdil úlohu ako nesplnenú, nasledoval finančný postih v podobe zrážok z odmien. Ich výška údajne nie je zakotvená v žiadnych oficiálnych stanovách a spočíva výlučne na osobnom rozhodnutí riaditeľa. Ten sa podľa našich informácií v priestoroch ICM neukáže aj niekoľko dní, a tak je takmer nemožné informovať ho o splnených úlohách a vypočuť si jeho pokyny načas. "Začali sme to riešiť telefonicky alebo v podobe odkazov, ktoré sme hádzali do jeho schránky v ICM. Pán Geci si však veľakrát odkazy neprevzal ani nezabezpečil ich vyzdvihnutie. Výsledkom toho bola opäť naša "nedisciplína", nedodržanie termínu a samozrejme už zasa finančný postih," pokračovala slečna Gálová.
ICM je nezisková organizácia dotovaná okrem iných aj Ministerstvom školstva a delegáciou Európskej Komisie SR. Zamestnanci ICM sú odmeňovaní peniazmi Okresného úradu práce v Poprade vo výške minimálnej mzdy, avšak každý z nich priznáva, že mesačne poberá priamo od riaditeľa finančnú odmenu navyše. "Keď som odišla z tejto vyčerpávajúcej a nezaplatenej práce, pán Geci mi oznámil, že mi z tradičných dve tisíc korún odmien opäť niečo strhne. Ostala som ako obarená, keď mi 1 500 korún "zrazil" za tri doslova vykonštruované pracovné chyby. Ďalším jeho prekvapivým argumentom bolo "novoročné zvýšenie" finančného postihu na 500 korún za jednu "nesplnenú" úlohu. Ďalej so mnou už vôbec nehodlal diskutovať, odtajoval sa a nedvíhal mi telefón," sťažuje sa ďalej Z. Gálová. "Po čase mi oznámil, že neuvidím ani ten zbytok peňazí a veľavýznamne mi dal najavo, že nemám žiadne doklady o vyplácaní nejakých odmien a on nikdy nikomu žiadne odmeny nevyplácal! Celú vec so mnou ukončil tým, že ďalej sa bude baviť len v prítomnosti právnika," dodala bývalá zamestnankyňa. Obdobné skúsenosti majú aj iní bývalí zamestnanci ICM.
Správaním riaditeľa ICM bol nemilo prekvapený aj ďalší z mladých "dobrovoľníkov" a stálych návštevníkov centra Ľubomír Kaleta. "V období pred voľbami som sa zastavil v ICM náhodou v tričku inej politickej strany, než bola tá, ktorá zamestnávala v tom čase riaditeľa. Svojou reakciou ma doslova ohúril. Keď chcem tieto priestory navštevovať, mal by som si premyslieť, čo si oblečiem! Vraj by som mohol mať problémy," dodal mladý priaznivec ľavice.
O stanovisko ku vyjadreniam bývalých zamestnancov ICM sme požiadali riaditeľa J. Geciho. Ten si od nás vyžiadal otázky písomne, ani po dvoch dňoch sa do uzávierky včerajšieho čísla nevyjadril, hoci nám to prisľúbil.
Autor: Jaroslav Cucák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
