spevoherných postáv. Spomeňme napríklad Caramella z Noci v Benátkach, Herolda Hilla v Túlavom kapelníkovi, Edmonda z operety Grófka Marica, Danila vo Veselej vdove, či postavu Boleslava Baranskeho v Poľskej krvi. Pred pár dňami sme ho mohli vidieť v obnovenej premiére Zeme úsmevov ako Changa. Spieval v muzikáloch Ohnivák Jacka Londona, V Ríme na fóre Pseudolusa, H. CH. Andersena v Rozprávke môjho života, Higinsa v My fire lady, Starostu v Krysařovi. Hlavnú postavu hral i vo Fidlikantovi na streche. Pomáhal pri tom Jozefovi Bednárikovi aj s réžiou. Vyše 200 repríz sa dočkala Stará komédia (prepis Charlieho tety) v jeho vlastnej réžii. Z ďalších približne ôsmich režijných kúskov to bola Dcéra dvoch otcov alebo Madam Pompadúr. Spolu s manželkou Annou majú za sebou niekoľko desiatok vystúpení v televízii, napríklad v Repete. Nahrali aj spoločné CD.

Študoval na pedagogickej fakulte matematiku a výtvarnú výchovu. Jeho ambície však jednoznačne smerovali k výtvarnému umeniu. Absolvoval prijímacie skúšky na Akadémiu výtvarných umení v Bratislave. No neuspel. "Vždy som chcel byť činný v tejto oblasti. Mal som v pláne ísť na umeleckú priemyslovku. No otec ma nepustil. Istý známy mu povedal, že umelci nevedú dobrý život," spomína Benko, "ale keďže som stále doma majstroval so sadrou a hlinou, dovolil mi nakoniec skúsiť výtvarnú akadémiu. Aj keď ma neprijali, povedali mi, že sa mám pokúsiť o rok. Už som to neurobil."

Keď prerušil štúdium pedagogického zamerania, trávil voľné chvíle so svojou záľubou, maľovaním. Pritom využil čas a v 70-tom roku prešiel konkurzom do spevohry prešovského DJZ.

"Je to otázka transformácie pocitov. Štetec, dláto, pero, hlas, inštrument. Všetko sú to vyjadrovacie prostriedky. Nehovorím, že mám talent na akýkoľvek druh umenia, ale nejaký stupeň nadania tam musí byť." S. Benko vlastní aj ateliér, vlastne bývalú kočikáreň: "Kedysi som mal väčší, teraz mi zostal ešte jeden, v rodičovskom dome v Poproči. Posledné leto som tam dva mesiace otesával orech. Bola to voľná kompozícia mojich tém: masky, ako premrštený výraz tváre, ruky na vyjadrenie gesta alebo pracovného nástroja človeka. K tomu trocha drapérie, sem tam guľa ako symbol vesmíru." Sám vraví, že jeho vzorom a priateľom je prešovský umelec Dušan Pončák: "Pred rokom mi dožičil aj prácu s mramorom. Na mňa to výtvarné umenie pôsobí ako psychoterapia." Častokrát ľudí, hlavne kolegov z divadla zabáva karikatúrami. Podľa postoja človeka ku vlastnej karikatúre pozná, aký je. Je to akýsi jeho psychologický výskum: " Človek ide do rizika, keď daruje karikatúru. Stáva sa, že niekto je aj urazený. Ale to býva zriedkavejšie. Viac ľudí sa na sebe zasmiať vie."

Najvyššou hodnotou v živote prešovského sólistu je rodina. Hovorí, že sa vie obracať aj v kuchyni. Vycvičil sa i v tomto umení. Jeho doménou je spracovanie mäsa a rýb. V poslednom čase ho z kuchyne vytlačil robot, ktorý kúpil manželke. Prezradil však svoj recept, ako upraviť ryby: "Mám výborné korenie na ryby. Najprv ich ním posypem. Potom obalím v krupičnej múke, sezamových semienkach a opražím na masle."

Na dovolenky chodí najradšej s rodinou a blízkymi, milými ľuďmi. Morom vraj nepohrdne. Raz bol na rybolove v Nórsku. Veľmi ho to inšpirovalo a priviedlo k novým maľbám: "Najkrajšiu dovolenku som však strávil pri tom orechu v lete. Dokonca som spával vonku v altánku a ráno sa prebúdzal s prvým pohľadom na svoje dielo... Ja mám rád samotu."

Niektorí ho pre sklon k hlbokým filozofickým úvahám prirovnávajú k Jánovi Werichovi: "Nesmierne mi to lichotí, ak budím to zdanie, aj keď si to nedovolím tvrdiť. Rád čítam jeho knihy a životopisné príbehy významných ľudí."

Slavomír Benko nemá rád faloš a zákernosť, hoci sa s ňou stretáva na každom kroku: "Keby bolo čo najmenej neprajnosti medzi ľuďmi, to by mi vyhovovalo. Ja sám sa o to snažím, ale ide to z tuha."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš