zatiaľ nedá povedať, že ide o výhodný biznis," povedal na margo relatívnej novinky v rámci slovenského chovateľstva pán Radoslav Kubove. Tomuto Krompašanovi už štvrtý rok po dvore behajú pštrosy. Zanietený chovateľ sa s nami podelil o skúsenosti a "zážitky", ktoré ho s pštrosami stretli v našich zemepisných šírkach.
V týchto dňoch pribudla do jeho mozaiky vedomostí o týchto cudzokrajných zvieratách nová smutná skúsenosť. Jeho dva chovné pštrosy mu uhynuli kvôli "banálnej" zápche. Dnešné chovné stádo pána Kubove tvorí jeden samec a tri samice. "Keď som pred štyrmi rokmi začínal s chovom, pamätám si že žiadna poisťovňa na Slovensku nechcela tieto zvieratá poistiť. Aj teraz iba jedna z týchto inštitúcii je ochotná uzavrieť s chovateľom zmluvu. Takisto to bolo s veterinármi. Mal som dojem, že keď som sa na niektorého z nich obrátil, radšej sa predo mnou zatajil," popísal nám "pštrosie" peripetie R. Kubove. Okrem toho tomuto chovateľovi pri podnikaní chýba ústretovosť štátu. "Napríklad pri chove hovädzieho dobytka môže chovateľ počítať s dotáciami," upresnil chovateľ pštrosov.
Pštros je zviera, ktoré telesná stránka sa doslova a do písmena využije takmer celá. Mäso červenej farby, ktoré má chuť niečo medzi divinou a hovädzou sviečkovicou však zatiaľ v našich zemepisných šírkach nemá svoju tradíciu v kuchyniach. "Pštros je vhodný na porážku, keď dovŕši trinásť mesiacov. Vtedy má váhu 90 kilogramov. Jediná najbližšie miesto, kde porážajú pštrosy sa nachádza v Krupine. Chovateľ dostane za jedno zviera 8 tisíc korún," zasvätil nás do chovateľskej matematiky R. Kubove.
Stiahnutie kože si taktiež vyžaduje odborníka. Kvalitne spracovaná má vysokú hodnotu. "V Nemecku stoja dámske čižmy zo pštrosej kože 2 700 mariek," dodal kromapšský chovateľ pštrosov.
Perie z tohto zvieraťa má svojich priaznivcov u karnevalníkov aj v Riu de Janeiro. "Okrem toho je antistatické, u nás sa používa napríklad v elektrotechnickom priemysle," upresnil R. Kubove. Taktiež tuk má svoju tradíciu v kozmetike. Indulony, masážne krémy to sú všetko výrobky kde dôležitú úlohu zohráva práve pštros. Kosti sú zase podobné slonovine, preto na trhy z nich prichádza rôzna bižutéria či iné ozdobné predmety. "Jedno vajce má predstavuje približne dvadsať slepačích vajec. Ich použitie je navlas podobné ako v prípade slepačích. Jedna samica znesie do roka približne sedemdesiat vajec. Z približne tridsiatich sa vyliahnu mláďatá," ukončil vyratúvanie užitočnosti zvieraťa, ktoré sa pomaly udomácňuje už aj u nás R. Kubove.
"Bývam na pomerne frekventovanej ulici. Turisti smerujúci na Plejsy neraz vojdú do dvora a obzerajú si pštrosov v ohrade. Prednedávnom bol u mňa Poliak, ktorý má doma pštrosiu farmu. Divil sa, že to dovolím zdarma. U nich sa vraj za také niečo platí 10 zlotých," s úsmevom popísal, akí sú naši severní susedia obchodníci R. Kubove.
Pštros by veru keby bol o čosi múdrejší vedel hravo nahradiť aj strážneho psa. "Sila jeho kopu je totiž váha jeho tela krát desať. Počul som, že v Brazílii vraj pštrosy strážia stáda oviec. No neviem, mne sa tieto zvieratá až také múdre nezdajú. Sú ale veľmi zvedavé. Všetko berú do zobáka, či už sú to kliešte alebo kladivo. Okrem toho sú veľmi citlivé na stres a zmenu. Ak sa im niečo nepáči okamžite kopú," uzavrel rozprávanie o pštrosých zaujímavostiach pán Radoslav Kubove z Krompách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
