desiatich rokoch vymenila Jána Bendíka. Ten momentálne pôsobí, ako jej asistent. Ako sa nám priznala, niekoľko krát si už "vošli do vlasov". Iba 26-ročná sympatická čiernovláska nehodlá zatiaľ radikálne meniť tvár najúspešnejšieho slovenského tanečného klubu. Niektorým zmenám sa však klub zrejme nevyhne. Nielen o jej víziách sme sa s ňou porozprávali.
Prekvapila vás ponuka bývalého riaditeľa Trendu prevziať jeho post?
Viac-menej áno. Už počas môjho pobytu v zahraničí mi Janko Bendík dal echo, že by sa rád vzdal funkcie riaditeľa a na svojom mieste by rád videl mňa. Jeho rozhodnutie ma dosť prekvapilo. Počítala som s tým, že sa vrátim k tancu, ale že akurát v Trende a rovno na najvyššom poste, s tým som nerátala.
Bolo ťažké prevziať klub s niekoľkými stovkami členov? Predsa len, boli ste dva roky mimo diania...
Myslím si, že Trend ostal rovnaký. Za tie dva roky sa príliš nezmenil. Stále existuje na báze komerčného tanečného klubu. Všetko funguje viac-menej rovnako. Chodíme na súťaže, tancujeme na akciách, systém je zabehnutý. Jediná vec, ktorá ma prekvapila je to, že klub sa rozrástol do obrých rozmerov. Nečakala som, že v ňom bude až toľko ľudí. Ale v tom nevidím problém. Postupne sa do diania a poznávania jednotlivých zložiek dostávam.
Ako na zmeny vo vedení zareagovali rodičia?
Rodičia? V podstate sa tvárili normálne. Počula
som aj také reči, že pán Bendík dostal "kopačky" a teraz Trend zobrala mladá baba, ktorá o riadení nemá ani šajnu.
Zmenil Trend nejako výrazne svoju tvár?
Niekedy dávno, keď som v klube pôsobila ako tanečný pedagóg a choreograf som mala o Trende predstavu, že sa stane umeleckým telesom, kde sa spojí tanec s divadlom. Nemilým prekvapením pre mňa bolo, že klub sa stal iba komerčným súborom. Zložky, ktoré som niekedy trénovala sa rozpadli, pretože decká už nechceli tancovať vážne džezové záležitosti, ale chceli radšej hopkať hip-hop. Na druhej strane to zasa nie je na škodu. Tanečníci privážajú z vrcholných podujatí medaily.
Nie je vám, ako bývalej tanečníčke ľúto, že v klube, ktorý teraz vediete sa už drvivá väčšina ľudí venuje disciplínám, ktoré vám nie sú blízke?
Je mi to trochu ľúto, ale Trend je taký, aký je. Povedzme si na rovinu, že ani hip-hop sa nedá robiť donekonečna. Momentálne sme na výslní, práve vďaka populárnym disciplínám. Možno sa mi časom podarí "pichnúť" tam nejaké "moje" prvky. Na druhej strane nechcela by som zbytočne znervózňovať rodičov, pretože pre nich je dôležité, keď deti chodia na súťaže. Súťaže budú pokračovať ďalej, aj keď mi je ľúto, že sa to uberá takýmto smerom. Túto tanečnú sezónu však chceme dobojovať do konca.
Najväčším problémom tanečných klubov sú peniaze. Bývalému vedeniu sa ako tak darilo ich získavať. Trúfate si v tomto pokračovať?
Bude to každopádne boj (smiech). Ako mimovládna, nezisková organizácia žijeme z toho, čo si vyrobíme. Momentálne je situácia vďaka plesovej sezóne pomerne dobrá. Budem sa snažiť aj naďalej oslovovať sponzorov, žiadať o granty. Peniaze sa snažíme získať aj za pomoci jedného percenta z dane. V tomto smere, ale očakávam kruté podmienky, dúfam, že nebudú trvať príliš dlho.
Bývalý šéf svojho času prehlásil, že klub by sa mohol venovať výhradne komerčnej činnosti, teda vystúpeniam v televízii, na rôznych podujatiach, jednoducho po rokoch súťaženia sa chcel venovať "zarábaniu peňazí". Mohla by to byť aj vaša vízia smerovania úspešného klubu?
Rozhodne by som upustila od množstva súťaží. Podľa mňa je to nudné. Našou doménou je momentálne hip-hop. Zaoberáme sa ním od roku 1998. Hip-hop podľa mňa nie je disciplínou, ktorá by sa vyvíjala. Myslím si, že stojíme na mieste. Po dvoch rokoch som si na videu pozrela súťaž a zdalo sa mi, ako by sa nič nezmenilo. Ako keby som si odskočila iba na kávu.
Čo by podľa vás malo súťaže nahradiť?
Aby som bola presná, mali by sme upustiť od tých súťaží, ktorých sme sa zúčastňovali doteraz. Aj preto ideme do Srbska (výprava sa vrátila včera, viď titulná strana) na súťaž pod inou organizáciou. Skúšame nájsť nejakú vhodnú alternatívu. Tým, ktorí chcú súťažiť v hip-hope to samozrejme umožníme. Ale musíme ísť ďalej a ukázať sa na medzinárodnom poli aj s nejakými "umeleckými" choreografiami.
Nebudú problém pedagógovia?
Pedagógov máme. Problém je skôr u detí. Tie záujem o umelecký tanec nemajú. Je to v tom, že vidia tých starších, ktorí tancujú hip-hop a disco dance a samozrejme chcú sa na nich podobať.
Neobávate sa väčšieho odlivu dobrých trénerov do zahraničia, respektíve na lepšie platené miesta? Naposledy odišiel do Čiech Miro Olšavský...
Že ľudia odchádzajú, je normálny proces. A prečo? Pretože žijeme v Poprade. Nie sú tu školy, ľudia sa nemajú kde realizovať. Ja im nemôžem povedať aby tu ostali za každú cenu. Momentálne máme v našich radoch trénerov, ktorí sa nechystajú odísť mimo Poprad. Keď bude najhoršie, tak sa na trénerskú stoličku posadím ja.
Čo je na práci riaditeľky to najnepríjemnejšie?
Papierovačky a rozhovory do médií (smiech).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
