(SOPK), bol čestným hosťom generálny riaditeľ Sekcie európskej integrácie Ministerstva zahraničných vecí SR Miroslav Adamiš (na obr.). Malým a stredným podnikateľom, ale aj laickej verejnosti priblížil podmienky, uzavreté kapitoly, výhody aj nevýhody vstupu Slovenska do EÚ.
Spomenul už známe fakty o harmonizácii daňovej politiky, kde podľa jeho slov pri uzatváraní kapitoly Slovensko presadilo to, čo chcelo. Mal na mysli trvalú výnimku na používanie zníženej dane za dodávku tepelnej energie na 5 rokov, výnimku zníženej dane z pridanej hodnoty (DPH) na 4-ročné obdobie pri bytovej výstavbe, alebo trvalú výnimku od platenia dane pre registrovaných podnikateľov s ročným príjmom pod hranicou 35-tisíc eúr. Tiež výnimku pre pestovateľov a pálenice ovocného liehu.
Na prvý pohľad ide o výrazný posun, ale sú tu aj isté riziká. Napríklad, ak sa SR zapojí do jednotného trhu EÚ, môže sa stať, že sa zvýši konkurenčný tlak na firmy, ktoré nebudú technologicky pripravené a reálne to bude znamenať ich zánik. Malé aj väčšie spoločnosti budú musieť spĺňať ekologické a technologické normy, ktoré podliehajú kontrole európskych inštitúcií.
Nás však zaujali najmä fakty o platbách do spoločného rozpočtu EÚ, kde sa budú podľa slov Adamiša sústreďovať tradičné vlastné zdroje, teda zdroje z DPH a hrubého domáceho produktu (HDP), pričom by Slovensko malo dosiahnuť deficit rozpočtu 3 percentá z HDP. Takýto stav Národná banka Slovenska (NBS) odhaduje až v roku 2006 a aj preto sa so vstupom do spoločnej menovej politiky ráta až v rokoch 2007-2008. Spomínaný deficit však podľa odborníkov z rôznych finančných inštitúcií môže brzdiť hospodársky rast nových členov EÚ a spomaľovať tempo, ktorým budú dobiehať vyspelejšie krajiny. Celkom logicky sa budú musieť dovtedy realizovať ďalšie štrukturálne zmeny vo výdavkoch štátneho rozpočtu. Čaká nás teda ďalšie uťahovanie opaskov.
Zaujala nás aj podmienka podieľať sa na financovaní rabatu Veľkej Británie. Keď sme sa zaujímali o podrobnosti, Adamiš konštatoval: "Ťažšiu otázku ste mi ani nemohli položiť. Ale pokúsim sa na ňu odpovedať zjednodušene. V období, keď bola premiérkou Margaret Thatcherová, tvrdo namietala, že Veľká Británia platí do rozpočtu EÚ viac, ako od nej dostáva späť. Odvtedy sa ostatné aj ekonomicky slabšie krajiny spolupodieľajú na vyrovnaní úrovne príspevkov pre Britániu."
V roku 2004 by Slovensko malo prispieť do rozpočtu EÚ 350 miliónmi eúr, čo je 14 miliárd korún a príspevky z EÚ pre Slovensko by mali byť na úrovni 2,6 miliardy eúr. Pre slovenskú ekonomiku to bude znamenať záťaž, hoci z dlhodobejšieho hľadiska sa počíta s tým, že čerpanie zo štrukturálnych a neskôr kohéznych fondov nepochybne prevýši naše vklady.
Aká je však slovenská realita? Podpora z EÚ sa týka zaostalých regiónov, kde je HDP nižšie ako 75 percent priemeru EÚ. Mimo Bratislavy ide teda o celé Slovensko. Aj vedúci delegácie Európskej komisie v SR Erik van der Linden pri ostatnej návšteve Prešova konštatoval, že čerpanie prostriedkov z predvstupovaných fondov sme veľmi nevyužili. "Situácia s čerpaním zdrojov nie je ideálna, je dôležité urobiť viac pre znižovanie rozdielov medzi regiónmi."
Ak sa do konca roka nepripravia také dobré projekty, aby ich európski komisári akceptovali a schválili na ne zdroje z EÚ, v konečnom dôsledku to zaťaží náš štátny rozpočet. Zdroje nevyčerpáme, ale do spoločného európskeho rozpočtu ministerstvo financií SR bude musieť vložiť dohodnutú čiastku. Pritom výzva je jasná. Najbližšie dva roky budeme mať prístup k 1,6 miliardy eúr.
Napokon aj minister hospodárstva Róbert Nemcsics na pôde NR SR konštatoval nepripravenosť problémových regiónov prijímať finančnú pomoc z európskych fondov. "Zaostávame za optimálnym vývojom a chýbajú nám kvalitné programové dokumenty," uviedol na parlamentnej pôde minister a zdôraznil, že dvojnásobne to platí o juhovýchodnej časti SR. Regionálni aktéri by podľa jeho slov mali dotiahnuť do regiónov investície.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
