ktorí si dokážu všeličo vybaviť aj na tých najvyšších miestach. Takúto "ochrannú ruku" by teraz potrebovali najmä starostovia obcí pri zabezpečovaní prevádzok základných škôl, keďže od leta minulého roku sa mestá a obce stali ich zriaďovateľmi.

Miestna samospráva mala dobré tušenie, keď pri príprave prechodu kompetencií zo štátnej správy žiadala, aby štát "nezabudol" spolu s nimi previesť na mestá a obce aj dostatočné množstvo finančných prostriedkov. Najmä pre oblasť školstva. Prešlo len niečo vyše pol roka, odkedy na mestá a obce prešla zriaďovateľská funkcia v oblasti školstva a nedostatok finančných prostriedkov už dáva o sebe vedieť. Prednosta Okresného úradu (OÚ) vo Vranove nad Topľou Igor Pribula sa pre náš denník vyjadril: "Niektoré obce budú nútené školy zavrieť."

Problémami v oblasti školstva sa prednedávnom na prvom v novom volebnom období zaoberali aj členovia Rady Združenia miest a obcí vranovského regiónu. Predseda združenia a starosta obce Dlhé Klčovo Andrej Kulik uviedol: "Rozhodli sme sa vystúpiť na najbližšom zasadnutí Rady Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) s požiadavkou voči štátu o navyšenie financovania školstva."

V podobnom duchu už predseda ZMOS Michal Sýkora odoslal list premiérovi Mikulášovi Dzurindovi a ďalším vládnym činiteľom. Hrozbu zatvárania škôl A. Kulik nechce pripustiť: "Myslím, že sa to nemôže stať. Zatvoriť školy je to najjednoduchšie, ale čo potom? Len máme obavy, či dodávatelia energií budú zhovievaví voči nám tak, ako boli zhovievaví voči okresnému úradu, pokiaľ bol zriaďovateľom škôl."

Práve platby za energie sú momentálne najväčším bičom pre starostov obcí. Príčinou nie je len januárové zvyšovanie ich cien. Napríklad OÚ vo Vranove nad Topľou mal v oblasti školstva na tovary a služby rozpočet vo výške 37,399 milióna korún. Z neho mestám a obciam oddelimitovali čiastku 19,377 milióna korún, ale upravený rozpočet na druhý polrok roku 2002 bol vo výške 23,929 milióna korún.

"Zdalo by sa, že sme oddelimitovali menej, ako bolo naše čerpanie. Rozdiel je daný tým, že zo schváleného rozpočtu sme k 1. júlu oddelimitovali obciam presne 50 percent. Všetky záväzky, ktoré sme vykazovali vo výške 4,552 milióna korún, zostali na štáte," vysvetlila finančné toky vedúca odboru školstva OÚ vo Vranove nad Topľou Danka Roziková.

Dlhy v školstve sa za tri roky jej pôsobenia vo funkcii pohybovali v rozpätí od štyroch do šiestich miliónov korún. D. Roziková poznamenala: "Bolo to dané tým, že rozpočet bol každý rok poddimenzovaný. Keď sme rozpočet dostali v januári, podľa skutočného čerpania za predošlý rok sme videli, že nestačí ani na vykrytie energií."

Podobná situácia je aj v iných okresoch. Napríklad v okrese Svidník mestám a obciam podľa informácie vedúcej ekonomického oddelenia odboru školstva OÚ Barbory Hubkovej oddelimitovali spolu s mzdami a odvodmi 78,337 milióna korún. Dlh vo výške 3,128 milióna korún zostal na pôvodnom zriaďovateľovi a ku koncu roka ho štát uhradil. Štát každoročne dlhy v školstve vyrovnával. Používal na to finančné prostriedky získané napríklad z privatizácie národného majetku. Mestá a obce túto možnosť nemajú. Pritom dlhy v školstve za uplynulé roky jasne vyplývali z poddimenzovaných rozpočtov a bolo zrejmé, že vzniknú aj v nasledujúcich rokoch ako objektívna súčasť prevádzky škôl. Mimochodom, neberieme do úvahy takzvané modernizačné dlhy vznikajúce z dôvodu, že okrem havarijných stavov na rekonštrukcie objektov škôl dlhé roky nesmerovali žiadne investície.

V tohtoročných rozpočtoch školy nemajú zohľadnené zvyšovanie cien energie.

"Ale vraj trojpercentná rezerva je ponechaná na úpravy. Ministerstvo školstva si od nás vyžiadalo podklady o množstve spotrebovanej energie vo finančnom vyjadrení za rok 2001 za každú jednu školu a školské zariadenie, ktoré boli delimitované," uviedla B. Hubková.

Či to bude stačiť, aby nedošlo k zatváraniu škôl, je diskutabilné.

"Je možné, že to tak bude a doplatia na to hlavne málotriedky," vyjadrila svoj názor B. Hubková.

Túto možnosť nevylúčila ani jej kolegyňa z Vranova nad Topľou D. Roziková: "Vážnosť situácie vidím ani nie v tom, že rozpočet je určite poddimenzovaný. Reálna hrozba je v tom, že nie sú zohľadnené cenové nárasty, ktoré sú len mediálne zverejnené vo výške 41 percent. Postrehli sme aj iný fakt. Dodávatelia energií sa voči novým odberateľom chovajú ináč, ako voči nám. V splátkových kalendároch premietli cenové nárasty až zhruba vo výške 50 percent oproti skutočnosti roku 2002. Asi sa istia. Nemajú skúsenosti s novými odberateľmi."

Starostovia môžu oponovať, že novými odberateľmi pre dodávateľov energií sa stali len v prípade školstva. Skôr tu ide o skutočnosť, že nemôžu zagarantovať splatenie dlhov tak, ako si to mohol dovoliť štát. Hoci starostovia sa snažia. Napríklad starosta obce Krajná Poľana v okrese Svidník poznamenal, že ich škola za druhý polrok minulého roku "vyprodukovala" 40-tisícový dlh za uhlie a vynasnaží sa ho splatiť z najbližšieho príspevku štátu. Ale varuje: "Z nášho rozpočtu, čo dostaneme na tých pár tu žijúcich ľudí, nevykryjeme pre školu nič. Keď nebudeme mať od štátu, tak ju budeme musieť zatvoriť."

A to je plneorganizovaná základná škola, ktorú navštevujú žiaci zo susedných obcí. Na málotriedky "príde mráz" najmä potom, keď od budúceho roka školy dostanú prostriedky v zmysle zákona o financovaní škôl a bude sa prihliadať nie na skutočné náklady, ale na počty žiakov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš