niektorých obcí sa ozývajú hlasy, že v druhom polroku im na prevádzku neostanú zdroje, iní sa boja až zatvárania škôl. Konštatovali to aj funkcionári Odborového zväzu (OZ) pracovníkov školstva a vedy (PŠaV) na ostatnom stretnutí.
Predseda Ján Gašperan konštatoval, že až 80 percent všetkých typov škôl v regiónoch prežíva krízu a podľa tvrdenia Združenia miest a obcí v kapitole školstvo chýba 800 miliónov korún. Zákon o štátnej pokladnici totiž určuje mesačné čerpanie jednej dvanástiny rozpočtu, čo v zimnom období ani zďaleka nepokrýva potreby, nehovoriac o geografických a teplotných rozdieloch v jednotlivých regiónoch.
Toto tvrdenie podložil Gašperan údajmi, ktoré zozbieral pri stretnutiach s kompetentnými v krajoch a niektorých okresoch. "Na prevádzku škôl a školských zariadení sa totiž v rozpočtoch objavilo len 50 percent nákladov, s tým, že druhú časť doplatku by mali školy dostať až v máji. Pravdou ale je, že ide o menej prostriedkov ako v predchádzajúcom roku a ceny za energie stúpli. Podľa reálnych prepočtov v rozpočte chýba ešte okolo pol miliardy korún. Svedčia o tom aj množiace sa sťažnosti starostov, ktorí upozorňujú, že nemôžu pokryť ani úhradu faktúr za elektrinu, alebo plyn a už vôbec nemôžu dodávateľom platiť preddavkovo," uviedla pre náš denník krajská šéfka OZ PŠaV pre základné školstvo Anna Kizivatová (na obr.). Upozornila tiež na fakt, že ministerstvo školstva a aj krajský úrad si pri rozpise rozpočtu zrejme nechali rezervu.
Problémom je aj mzdové prerozdelenie, nehovoriac o zložitom procese finančných tokov, ktoré nastali po delimitácii. Nedodržiava sa totiž ani dohodnuté vyplácanie osobných príplatkov a nadtarifných zložiek miezd. Podľa slov Kizivatovej budú žiadať krajského prednostu Jozefa Polačka o predloženie metodiky rozpisu rozpočtu pre okresné úrady a v konečnom dôsledku pre školy najmä v mzdovej oblasti. "Na osobné príplatky by malo pokrytie miezd dosahovať 6 a 2 percentná, ale napríklad v okrese Prešov nám vychádza 3 a 1 percento. Obdobne sú na tom aj iné okresy v kraji. Podľa mňa, priemerný prepočet urobili nie na osobu, ale na 0,9 pracovníka."
Odborári tiež kritizovali postup zamestnávateľov v prípade vyplácania odstupného a doplnkového dôchodkového poistenia. Položky sú totiž zakotvené v kolektívnej dohode. Ako nám Kizivatová vysvetlila, OZ PŠaV oficiálne požiadal o stanovisko Ministerstvo financií SR (MF SR). Odpoveď riaditeľa odboru financovania zamestnanosti verejnej služby na MF SR znela: "Ostatné výdavky, ako je odstupné, odchodné, skrátenie pracovného času, predĺženie dovolenky a príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie súvisiace s plnením kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2003, sa osobitne nerozpočtovali a predpokladá sa ich zabezpečenie v rámci ostatných rozpočtovaných bežných výdavkov."
Ak teda na prevádzku škôl dostali samosprávy len polovicu, je diskutabilné, či niektorá obec bude môcť z bežných výdavkov ušetriť na dodržanie spomínaných výplat. Nemôžu si predsa vypočítať rezervu z úspory za práceneschopnosť zamestnancov. Takýto prístup považuje Gašperan za protizákonný, keďže zákon o verejnej službe ešte nebol novelizovaný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
