akademickou obcou. Voľby rektora Prešovskej univerzity (PU) sa uskutočnia už dnes o 14. hodine. Voliť bude 36-členný akademický senát, ak má byť rektor zvolený, musí dostať minimálne 19 hlasov. Ak nie, koná sa druhé kolo s dvoma najúspešnejšími uchádzačmi.

Okrem Ivana Bernasovského a Františka Mihinu sa o funkciu rektora uchádza ešte profesor Milan Turek, ktorý sa však verejného vypočutia nezúčastnil. Pripomíname, že terajší rektor PU František Feč sa už o funkciu neuchádza.

Profesor Ivan Bernasovský pred senátom zdôraznil, že stále je počuť slová o nutnosti reformy vysokého školstva, "ale ktorý iný rezort zvýšil svoju produktivitu tak, ako vysoké školy?"

Uviedol, že v roku 2002 bol počet študentov dvojnásobný ako v roku 1990, ale rozpočet bol reálne menší. "Musíme sa oveľa dôraznejšie domáhať saturovania našich finančných potrieb zo štátneho rozpočtu, pretože zvyšovanie podielu vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva je celospoločenskou prioritou."

Poznamenal, že verejnosť si neuvedomuje, že na armádu dáva štát takmer trikrát viac, ako na vysoké školy. Pokračoval, že ďalším zdrojom financií pre vysoké školstvo musia byť prostriedky z grantov a vedeckých projektov domáceho a zahraničného pôvodu. "Malé kolektívy to však môžu ťažko zvládnuť, pomohlo by na našej univerzite vybudovanie centra pre manažment projektov."

Tretím zdrojom financovania podľa Bernasovského bude to, za čo budú schopní predať svoje služby "malo by ísť o expertízy, odborné posudky a nie o predaj nehnuteľného majetku." Za atribút 21. storočia považuje profesor Bernasovský službu spoločnosti. "Takáto spolupráca nepoškodí záujmy Prešovskej univerzity, práve naopak prinesie nové efekty."

Napokon povedal, že ak dostane dôveru, bude podporovať dlhodobé rozvojové zámery Prešovskej univerzity. "Budem rozvíjať medzinárodnú dimenziu PU, plánujem dobudovať informačný a kreditový systém, budem podporovať rozvoj bohosloveckých fakúlt a je nemysliteľné, aby z môjho zorného uhlu vypadol rozvoj univerzitnej knižnice, umeleckých aktivít a akademického športu."

"Je hanba dobrovoľne sa uchádzať o úrad," začal výrokom Platóna profesor František Mihina. "Prešovská univerzita je mladá, má len niečo viac ako šesť rokov, najdôležitejšou úlohou pre budúce vedenie je našu alma mater stabilizovať v systéme univerzít Slovenska a zabezpečiť jej rozvoj." Povedal, že je potrebné aby budúci rektor mal schopnosť univerzitu viesť, riadiť, spravovať, "musí byť dobrý obranca a dobrý útočník, čo sa od neho naozaj neočakáva je aby dával vlastné góly. Skrátka musí byť nielen hovorcom, ale aj počúvaným hovorcom záujmov vlastnej univerzity." Zdôraznil, že sa nesmie zabúdať, že Prešovská univerzita je regionálnou, "ale nechceme, ani nemôžeme byť provinčnou."

V ďalšom sa profesor Mihina venoval študentom. Uviedol, že na Slovensku je 137-tisíc študentov. "Naša univerzita má bez tridsiatich študentov deväťtisíc. Ak si to aritmeticky zrátame, na Prešovskej univerzite študuje každý 165-ty študent. To naozaj nie je veľké číslo."

Následne hovoril o potrebe otvárať nové študijné odbory, o nutnosti racionalizovať rozptyl vyučujúcich, dotkol sa sociálnych a ekonomických problémov a upozornil na nutnosť posilniť pozície študentov pri rozhodovaní. Skonštatoval, že Prešovská univerzita potrebuje stransparentniť všetky ekonomické toky. Výška viaczdrojových financií by podľa neho mala dosiahnuť 30 percent rozpočtu. Nevyhol sa ani energetickej náročnosti, ktorá stále viac zaťažuje univerzitu. Povedal i to, že spoplatnenie štúdia by donieslo pre Prešovskú univerzitu 90 miliónov korún, "ak by aj jedna tretina študentov dostala sociálne štipendium, stále by ešte zostali zdroje na vedu a výskum."

Otázky pre kandidátov začal študent, člen akademického senátu, Tomáš Malý. Bol zvedavý na mená budúcich prorektorov a kvestorov. Od profesora Mihinu padlo iba jedno meno a to je Michal Kuzmišin, ako dekan druhej najväčšej fakulty. Tiež uviedol, že určite by do úvahy na funkciu prorektora prišiel aj zástupca teologickej fakulty. So zástupcom teologickej fakulty, ale gréckokatolíckej, na funkciu prorektora počíta aj profesor Bernasovský. Do diskusie sa zapojiť aj rektor Feč, ktorý poďakoval za korektne vedenú volebnú kampaň.

Zaznela aj otázka na adresu zriadenia univerzity tretieho veku, ktorú prijímajú obaja kandidáti a predseda akademického senátu profesor Ján Birčák sa kandidátov na rektora spýtal, čo univerzite chýba, keď zatiaľ vypúšťa najviac učiteľov. V tejto súvislosti sa obaja profesori zamerali na problematiku rozvoja prírodných vied na Prešovskej univerzite. Bernasovský sa mieni zamerať na unikátne a moderné odbory a Mihina tvrdí, že tento problém potrebuje širokú diskusiu "Nemôžem povedať, že to bude tak, alebo onak."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš