festivaly, napríklad aktuálne Febiofest.
Oženil sa ako 28-ročný s rekreantkou zotavovne Revolučného odborového hnutia (ROH) v Ždiari, kde pracoval ako kultúrny referent. Po príchode z rodných Ružbách do Prešova zakotvil v Odborovom dome kultúry (ODK), na programovom oddelení. Začínal ako referent pre výstavníckú činnosť. Odtiaľ bol len krôčik k tomu, aby sa stal vedúcim kina Klub, ktoré sídli v ODK. Po jedenástich rokoch, koncom januára tohto roka, z tohto postu odišiel. Klub filmového diváka v jeho rukách však ostáva naďalej.
"Stereotyp a fakt, že som pri časovo náročnej práci nemohol byť s rodinou rozhodli, že som si musel prehodnotiť, odkiaľ pokiaľ," vraví. Odísť z postu vedúceho kina zvažoval už od augusta minulého roka: "Rozhodol som sa, ako som sa rozhodol, a to už nechcem meniť."
Keby ste sa Igora Slivenského opýtali, čo má najradšej, očakávali by ste, že povie kino. Áno, je u neho stále na prvom mieste, ale v momente dá na tú istú úroveň aj varenie. "Rád vymýšľam rôzne recepty. Jedlá potom ponúknem návštevám. Vždy im pripravím príjemné prekvapenie. Zatiaľ to všetci prežili," smeje sa.
Hneď aj prezrádza jeden zo svojich receptov, kurča s párkami, hermelínom a kyslou kapustou: "Kuracie stehná prerežeme na polovicu, do nich vložíme párky zbavené obalu a hermelín. Stehná opäť spojíme a zošijeme. Pripravíme si zmes múky a grilovacieho korenia. Naplnené stehná obalíme v zmesi a dáme zapiecť na 15 minút. Potom kuracie stehná obložíme kyslou kapustou, podlejeme troškou vody a dusíme ešte 20 minút. Podotýkam, že k tomu je potrebné podávať jedine opekané zemiaky alebo zemiakovú kašu."
Slivenský má rád exotickú kuchyňu: "Aj v mojej kuchyni sa to hemží rôznymi druhmi korenín z krajín, kde som bol." Ako sám vraví, je zeleninovo - mäsový typ. Zbožňuje brokolicu na akýkoľvek spôsob. Mäso zasa upravuje podľa predpisov čínskej, thajskej a indickej kuchyne. Exotika v jedlách sa u neho spája s cestovaním a poznávaním nových krajín: "Keďže rád jem, v každej krajine najprv navštívim pravú, nefalšovanú domácu reštauráciu. Opýtam sa čašníka na miestnu špecialitu, neskôr niečo zaradím aj do svojej kuchyne. A čašníkovi tiež ponúknem nejaký svoj recept."
Precestoval celú Európu, okrem Albánska a Luxemburska, vlakom, autobusom i loďou. "Najďalej som bol na krásnom ostrove Gran Canaria, kde je po celý rok leto, čo mi veľmi vyhovuje. Mám rád teplo, more a slniečko," prezrádza Slivenský.
Zimu, naopak, neobľubuje, hoci vyrastal ako syn horára: "Bývali sme tri kilometre od dediny, v lese za kúpeľmi. Mamka aktívne lyžovala a venuje sa tomu dodnes. Má 73 rokov, napriek tomu aj teraz zlyžuje zo Skalnatého plesa do Tatranskej Lomnice. Ja to nedokážem..."
Keď bol Igor Slivenský malý, zaujímala ho botanika. Mal dokonca herbáre. Po absolvovaní gymnázia v Kežmarku sa však rozhodol pre prácu v cestovnom ruchu, urobil si v tomto smere nadstavbu: "Začal som pracovať ako programový referent v zotavovniach ROH, doma i v zahraničí. Neskôr ma manželka dotiahla do Prešova."
Popri filme a jedle je pre neho veľmi dôležitá hudba: "Mám ju rád od klasickej, Vivaldiho, Tellemana, teda hlavne barokovú, až po súčasnú hudbu, napríklad muzikály A. L. Webera (Cats, Jesus Christ Superstar, Evita), Leonarda Bernsteina (West Side story). Z rockovej hudby sú mojou srdcovou záležitosťou Queen, Pink Floyd, ale na kontrast aj Amanda Lear. Vlastním celú jej diskografiu." So speváčkou si aj píše: "Páči sa mi nie len ako žena, ale aj svojimi textami a hlasom, pri ktorom človeka až zamrazí." Jeho favoritmi sú aj Barbra Streisand, Sarah Brightman, Enya, Vangelis i J. M. Jarre. "Mal som možnosť spoznať ľudí zo šoubiznisu, hercov, spevákov. Najväčším zážitkom bolo pre mňa osobné stretnutie so speváčkou skupiny ABBA, Fridou."
Rád chodí aj do divadla, hlavne do prešovského: "Priznám sa, že mám radšej operetu, napríklad od Kálmana, naposledy ma oslovil Bednárikov Fidlikant na streche." Ak mu zvýši čas, rád číta, najradšej diela zo súčasnosti. Zasmial sa, keď vravel: "Mám rád Pána prsteňov Od J. R. Tolkiena, ale teraz mám dve najobľúbenejšie knihy, rozprávky Malý princ a Čajka Jonathan Livingston. Obe tieto knihy ma duševne obohacujú. Sú o potrebe dobra. Každý človek musí veriť v dobro, inak stratí vieru v seba a zmysel existencie."
Jeho názorom je, že ľudia sa veľmi odcudzujú: "Preto je na svete toľko vojen, násilia a egoizmu. Každý pozerá iba do svojej šálky..." Verí v to dobré v každom z nás.
Nikto by Igorovi Slivenskému nerátal 45 rokov: "Cítim sa ako veľké dieťa." Jeho narodenie sprevádza až neuveriteľne veľa osmičiek. Na svet prišiel 28. 8. 1958, o 8. hodine, vážil 2,8 kilogramu a jeho mamka mala vtedy 28 rokov.
Oblasťou, ktorá ho fascinuje je vesmír: "Mám rád nočnú oblohu, ale nie za splnu, ten mi nerobí dobre. Rád a vždy si nájdem hviezdu s Malým princom. Verím, že tam niekde je." Ako jeden z mála mužov miluje kvety a ešte radšej ich aj dáva. "Od poľných až po rezané, všetky sú krásne. Neznášam farbené kvety. Pripadá mi to, akoby ich chceli otráviť. Veď je to hriech, takú krásu prírody ničiť. Radšej mám kyticu poľných kvetov, alebo naaranžované suché kvety."
Má aj svojský štýl obliekania. "Vyberám si sám, ale nechám si poradiť aj od manželky, ktorá pracuje ako predavačka textilu." Aké má plány po odchode z kina Klub? "Chcel by som naďalej zostať pracovať v kultúre, prípadne v cestovnom ruchu. Teda v oblastiach, ktoré sú mi blízke. Momentálne si užívam mesačnú dovolenku, potom prezradím viac."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš