predstavitelia tretieho sektora, Rómov i zástupcovia samosprávy a vlády SR. Ústrednou témou bola absencia rovnocenného prístupu Rómov z osád k plným občianskym právam, na čo poukázali okrem iného aj výsledky priebežnej správy hodnotiaceho projektu zameraného na práva rómskej menšiny a jej prístup k spravodlivosti.
Projekt Práva Rómov a prístup k spravodlivosti sa začal realizovať na Slovensku v júni minulého roku a jeho súčasťou bolo aj vzdelávanie rómskych kandidátov na posty starostov a poslancov v decembrových komunálnych voľbách. Prebiehalo v jedenástich obciach predovšetkým Prešovského kraja, pričom z nášho regiónu sa projekt týkal Kežmarku, Strání pod Tatrami, Vrbova, Podhorian, Toporca a obce Výborná.
"Výsledkom je 41-percentná úspešnosť rómskych kandidátov, ktorým sa podarilo presadiť v zastupiteľstvách. Napríklad v Stráňach pod Tatrami sa z 15 kandidátov podarilo uspieť až piatim," dozvedeli sme sa od Mgr. Róberta Žigmunda zo Strání pod Tatrami.
Podľa priebežnej správy, rómska komunita na Slovensku je zanedbaná. Príčinami zaostalosti sú takmer úplná, 95-percentná a dlhodobá nezamestnanosť, nedostatok vhodného bývania, absentujúci prístup k vlastníctvu pôdy, slabá úroveň vzdelania, takmer úplná závislosť od sociálnych dávok, ale napríklad aj úžerníctvo.
Podľa správy je segregácia medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom založená na pokračujúcej neochote zapojiť Rómov na miestnej úrovni do riešenia ich vlastných problémov. Kritizovala sťažený prístup Rómov k informáciám, čo súvisí aj s ich nízkou vzdelanostnou úrovňou. V lokalitách, kde sa projekt realizoval, navštevuje podľa odhadov až 80 percent rómskych detí osobitné školy, chýbajú tam predškolské zariadenia. Napätie v rómskej komunite vytvára aj vládny program výstavby sociálnych bytov vo vybraných lokalitách. Napríklad v Jarovniciach, kde býva približne 1 500 Rómov bolo postavených šestnásť bytov. V Podhoranoch so 600 Rómami je 20 bytových jednotiek, v Stráňach pod Tatrami, kde žije niečo vyše tisícky rómskymi občanov je 16 bytov.
Výber budúcich užívateľov je zložitý a zvyčajne rozdeľuje komunitu,
čomu možno predísť dobrou vzájomnou komunikáciou medzi obyvateľmi osád a obecnými úradmi. Zlepšenie infraštruktúry v osadách komplikuje problém
s pozemkami. Nedoriešené vlastnícke vzťahy sú dôvodom, že zo 625 osád na Slovensku len 30 môže požiadať o financie z programu PHARE.
Pracovné stretnutia za okrúhlym stolom budú pokračovať v budúcnosti
raz za tri mesiace.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
