mnohí ako Bohéma a priateľského človeka. V jeho duši stále drieme kus dieťa. S jeho básnickou tvorbou sa môžete stretnúť na vernisážach, firemných večierkoch a v divadle. Radšej recituje vlastné básne. Doteraz vydal dve básnické zbierky. V roku 1998 vyšla jeho prvotina pod názvom Široké. Minulý rok krstil druhú zbierku, ktorá dostala názov Tunel. Obe knižky ilustroval jeho priateľ Marián Čižmárik. Momentálne sa V. Vaľko venuje mladým talentom v Kežmarku. V tamojšej Základnej umeleckej škole založil literárno-dramatický krúžok. Je členom popradského divadla Commedia.
Platí aj u vás spojenie - básnik rovná sa bohém?
Záleží na tom, ako kto definíciu bohém vníma. V mojom prípade na tom predsa len niečo bude. Moje kolegyne, učiteľky vždy fascinuje moja odosobnená chôdza. Pripadám im tak, ako keby som vôbec nešiel do práce a nevnímal realitu okolo seba. Veľa ľudí si slovo bohém spája sa s búrlivým, večerným životom. Bol by som pokrytec, keby som povedal, že spoločenský život nemám rád. Rád si vyjdem niekam do podniku, dám si dobré pivko, alebo víno. Isté obdobie v mojom živote som s takýmto pojmom spájal, ale trvalo veľmi krátko. Pohltili ma bežné, každodenné povinnosti živiteľa rodiny (smiech).
Nebohý básnik a textár Jožo Urban bol tiež živiteľom rodiny a napriek tomu ostal bohémom. Traduje sa, že aj na vrchole slávy ostal spriaznený so svojimi kolegami a užíval si života plnými dúškami. To ale asi nie je váš prípad...
Myslím si, že je o mne známe, že sa u mňa korunka dlho neohreje. Pre mňa je úžasné podeliť sa s ňou s ľuďmi okolo. A ľudia ako keby mali túto moju vlastnosť cítili. Vždy ma niekto pristaví a pýta si odo mňa cigaretu, alebo peniaze na pivo. Bežne sa mi stane, že objednám človeku, ktorý ani odo mňa nič nechce. Jožka Urbana si veľmi vážim. Spolu s Paľkom Hudákom patria k mojím vzorom. Cez jeho prílohu Vademecum v Mladých rozletoch mi vyšli niektoré básne a vždy som bol pyšný na to, že moje výtvory prešli jeho cenzúrou.
Mnohí vás považujú za renesančného človeka. Tí majú niekedy problém nájsť si v dnešnom materiálnom svete svoje miestečko. Zápasíte aj vy s takýmto problémom?
Od detstva som tento problém pociťoval. Nebolo to so mnou jednoduché. Hovoria mi to dodnes moji súrodenci a mamka. Túlal som sa po horách, jaskyniach, kadečo som nosil domov. Myslím si, že mi to ostalo až do dnešných dní. Mnohí mi hovoria, že som ako dieťa, niektorí moje správanie považujú za naivitu. Je to pre mňa zložité. Na niektoré veci reagujem možno až príliš precitlivene. Asi pred rokom som sa nachytal, že mám strach z ľudí. Napísal som o tom aj jednu báseň.
Ten pocit sa stále vracia, alebo už zmizol?
Funguje to v nejakých cykloch. Momentálne som v období, kedy som mimo toho. Celý deň som s ľuďmi rôzneho veku a nemám čas na to "bohémstvo". Keď mám viac voľného času, začnem sa túlať a nájdem si nejakú pivárničku a čas na myšlienky. Potom ľahšie skĺznem do skepsy a pesimizmu. Niekedy sa zo mňa stáva taký pesimista, až sa stanem optimistom. (smiech)
Ste známy aj ako divadelný dramatik a scenárista. Ako sa dá poézia skĺbiť s týmto žánrami?
V divadelnom scenári je veľa skrytých obrazov, ktoré niekedy dávam aj do krátkych predohrávok. Pri úprave scenárov som si poéziou prispôsoboval dej, komplikovaný výstavbou scény. Takto som napríklad dramatizoval Dostojevského zločin a trest. Pripúšťam, že som si vtedy nastolil otázku, či si to môžem dovoliť, ale vnútorné presvedčenie mi hovorilo, že nerobím nič zlé.
Obe doterajšie zbierky, Široké i Tunel, sú príjemným spojením vašich básní a ilustrácií Mariána Čižmárika.
Ako ste sa k tomuto vynikajúcemu výtvarníkovi dostali?
S Marošom sme sa zoznámili cez divadlo. Neskôr sme sa stretli na nejakých vernisážach, kde som recitoval svoje básne. Niektoré z nich Maroša oslovili. Potom som si dovolil osloviť ja jeho, keďže básní bolo viacej a chystal som sa vydať prvú zbierku. On sa rozhodol vyhovieť mi. V prípade Tunela to bolo o čosi jednoduchšie, pretože v tejto zbierke našiel básne, ktoré korešpondovali s témou jeho obrazov. Som rád, že takýto človek sa podpísal pod celkový obraz oboch knižiek. Momentálne ma už Maroš otravuje, kedy pripravíme ďalšiu zbierku.
Predpokladám, že už na nej intenzívne pracujete. Čo bude jej nosnou témou?
Materiálu mám i na dve zbierky, záleží len na tom, či sa niekto ponúkne, že zrealizuje prípravu a vydanie knižky. Záleží aj na tom, čo si vyberie Maroš. Výber nechávam pocitovo naň. Uvidím, čo ho osloví. Určite bude iná. Kým prvé dve zbierky prechádzajú cez určitú sentimentalitu, tá tretia bude taká "prechodená". Bude o tom, o čom sme sa bavili v úvode. O behémizme, komercionalizácii. Bude v nej menej poetických slov, ale nie menej poetiky. Troška som zmenil výrazové prostriedky. Dúfam, že keď si ju čitateľ prečíta nebude mi mať za zlé, niektoré slová, ktoré tam používam. Sú to síce vulgarizmy, ale ich za vulgarizmy nepovažujem. Jednoducho som to tak cítil, takto to zo mňa vyšlo.
Takže nebude to nič pre deti do dvanásť rokov...
(Smiech). Dá sa to aj tak povedať. Skôr som chcel poukázať na to, že niekto môže byť prekvapený, že tam takéto slova nájde.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
