so zástupcami štátnej správy a zástupcom splnomocnenkyne vlády pre rómsku komunitu, ktoré bolo v Hranovnici.
Starostov najviac trápi nevysporiadaná pôda pod osadami, nedostatky stavebného zákona v oblasti postihu a likvidácie čiernych stavieb, ako aj prechodný pobyt niektorých obyvateľov osád a neochota vzdelávať sa.
Starosta Hranovnice Martin Benko povedal, že väčšina Rómov nemá záujem o to, aby si pozemok, na ktorom stojí ich chatrč vysporiadali. "U nás v obci máme rómskych občanov rozdelených do troch skupín. S tou treťou máme najhoršie skúsenosti. Oni si vysporiadať pozemky nepotrebujú," konštatoval starosta.
Jeho kolega Jozef Mezovský z Liptovskej Tepličky povedal, že problém je aj s prechodným či trvalým bydliskom. Počet ľudí v osadách sa každý rok zvyšuje. "K niektorým rodinám prídu na návštevu príbuzní a ostanú tam aj niekoľko rokov. My nemáme na nich dosah," pripomenul starosta.
Problémy sú aj v oblasti infraštruktúry. Najhoršie je na tom osada v Spišskom Bystrom. V nej sú bez vody, elektriny, plynu a prístupovej komunikácie. O čosi lepšie sú na tom v Spišskom Štiavniku. Podľa slov starostky Márie Kleinovej domy v osade majú elektrinu a kanalizáciu. Plynofikovaný je však iba jeden dom.
Vladimír Beliš z prešovskej kancelárie splnomocnenkyne vlády pre rómsku komunitu si myslí, že starostovia prechodom viacerých kompetencií získali páky na to, aby na Rómov viac tlačili. "Školstvo máte totálne v rukách. V prípade, že dieťa nenavštevuje školu, môžete rodičom siahnuť na prídavky. Podobné je to v prípade menších obecných služieb. Nezamestnaný poberajúci sociálne dávky musí bez nároku na mzdu odpracovať pre obec určitý počet hodín. Ak to odmietne, sociálna dávka sa mu skráti," podotkol V. Beliš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
