výhodami a cestovali zadarmo s celými rodinami. To, že dlhy železníc rástli a gazdovalo sa od buka do buka, nikoho z nich veľmi netrápilo. Až teraz. Na jednej strane chápem, že sa boja straty zamestnania. Na druhej strane je každému jasné, že žiadna firma nemôže donekonečna vyrábať stratu. V tomto štrajku ide najmä o peniaze. Ale všetky problémy na slovenských železniciach nie sú len o peniazoch.

Moja posledné skúsenosť s cestovaním nie je dobrá. Ranný rýchlik z Prahy do Košíc prišiel do Spišskej Novej Vsi s hodinovým meškaním, čo by mi až tak nevadilo ako to, čo som videla po nastúpení do vlaku. Vozne boli plné, tri kupé za sebou boli úplne prázdne. Boli také špinavé, že sa sem nikto neodvážil sadnúť - na zemi zvratky, prázdne fľaše od piva, zápach. Slovom, hrôza. Natlačili sme sa do susedného kupé, medzitým som prišla na to, že sa vo vozni nekúri, všetci sme sedeli vo vetrovkách. Keď prišla sprievodkyňa s tradičnými slovami "Cestovné lístky, prosím!", opýtala som sa, prečo nedajú do poriadku špinavé kupé, aby si tam ľudia mohli sadnúť a nemuseli stáť na chodbách alebo sa tlačiť v plných kupé. "Taký vozeň som prebrala v Žiline, zašpinili ho už pred hranicami. Nie je to v mojej náplni," znela odpoveď podráždenej sprievodkyne. Jediné, čo mi vtedy prišlo na um, bolo: "Najvyšší čas, aby vás sprivatizovali." Možno potom si zamestnanci železníc uvedomia, že cestujúci tu nie je len nato, aby pri pokladni siahal stále hlbšie do vrecka a za stále drahšie lístky cestoval ako v džungli. Možno potom aj podráždená sprievodkyňa príde na spôsob, ako pri preberaní vlaku od českých kolegov zabezpečiť upratovací servis a neodbije nespokojných ľudí slovami, že to nie je jej náplň práce a nezavrie sa vo vyhradenom kupéčku pre vlakové čaty. Možno potom bude lepšie aj na železniciach. A na to netreba ani štrajk, ani veľa peňazí.

M. Novotná, Spišská Nová Ves

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš