rodená Páva, dcéra vedúceho strojníka vtedajších Škrobární v Spišskej Novej Vsi. Mladomanželom bolo súdené žiť len krátko. Vo februári 1945 A. Kalina zomrel. Podľahol strelnému zraneniu, spôsobenému vojakom Červenej armády, keď na Vajanského ulici slovne bránil svoju tehotnú manželku pred chúťkami opitého vojaka. Za zvonenia zvonov všetkých kostolov odprevádzalo mesto rakvu nevinnej obete, za ktorou kráčala mladá, na blízky pôrod čakajúca manželka. Nepotrestanie vinníka vraždy, ako aj neodškodnenie pozostalých je dodnes škvrnou na oslobodení mesta Spišská Nová Ves, ktoré sa odohralo 27. januára 1945.
Úmrtný list matriky Obvodného úradu Spišská Nová Ves suchou úradníckou rečou hovorí, že vo zväzku IX. ročníka 1945 na strane 237 je pod poradovým číslo 25 zapísané, že 19. februára 1945 zomrel na strelné rany do dutiny brušnej 31-ročný Andrej Kalina. Tento kancelárny oficient Okresného úradu v Spišskej Novej vsi mal povesť poctivého úradníka a dobrosrdečného človeka, ktorý pomáhal ľuďom, preto nebol v láske u gardistov. Dunenie diel a raketometov zvestovalo blízkosť slobody, preto sa bez obáv tešil s manželkou na koniec vojnových útrap a hlavne na to, že ich prvorodené dieťa sa narodí v oslobodenom meste. Tri dni pred odchodom nemeckej brannej moci sa manželia Kalinajovci skrývali v chladnej pivnici rodinného domu, pani Valéria v požehnanom stave, v siedmom mesiaci tehotenstva.
Červená armáda prišla do Spišskej Novej Vsi 27. januára 1945. Mala za sebou obranu Moskvy, víťazstvom pod Stalingradom, prelomenie blokády Leningradu, Kurskú tankovú bitku... Tam doma ostali zničené dediny a mestá, milióny obetí medzi obyvateľmi. Bolo málo rodín, ktoré by na oltár rodiaceho sa víťazstva nepriniesli obeť stratou aspoň jedného blízkeho človeka.
Spišská Nová Ves bola oslobodená. Ale osloboditelia sa chovali svojsky. Konzumácia pravidelných frontových dávok alkoholu pomáhala prekonať strach a útočiť, ale v styku s civilným obyvateľstvom bola veľmi nebezpečná.
Rodinný dom, v ktrom bývali Kalinajovci, bol plný sovietskych vojakov. V izbách spali, v kuchyni sa pre nich varilo. V tú kritickú chvíľu minulo sa drevo na prikladanie do kuchynskej pece. Andrej postrehol poškuľovanie vojakov po Valérii, preto aby nebola vystavená riziku poprosil ju, nech vyjde s ním doniesť triesok. Vtom sa im vonku pred domom postavil do cesty bradatý, šikmooký a dosť opitý vojak. Roztrhol na nej plášť, chytil ju za ruku a so slovami Dajav! začal ju ťahať naspäť do domu. Andrej reagoval pokojne, potľapkal vojaka po pleci a slovami nechaj, to je moja manželka myslel, že zmierni vojaka. Vtom sa bez varovania ozvalo niekoľko rán zo samopalu. Andrej padajúc na zem kričal Utekaj, zachráň sa...
Pani Valéria vybehla na ulicu, akurát tu prechádzala skupina vojakov, na čele ktorej sa na koňoch viezli traja dôstojníci. Kto vie, či videli, čo sa odohralo, ale výstrely museli určite počuť. Jeden z mužov kývol rukou a skupina pokračovala v pochode. Odpadla. Ako dlho ležala v mrazivom snehu, nevie. Prebral ju sovietsky lekár v čase, kedy Andreja odnášali na nosidlách do vojenskej poľnej nemocnice, ktorá sa vtedy nachádzala v budove gymnázia. Chodila tam každý deň, ošetrovala manžela. Niekoľkokrát sa prebral, rozlúčil a odišiel do večnosti.
Valéria vie, že vrah zo Spišskej Novej Vsi odišiel nepotrestaný, jeho skutok ostal na posúdenie u Boha. Sama sa vytrápila, kým sirotu- dcérku dala na poriadok. Po roku 1989 sa stala členkou SANO Slovenskej asociácie násilne odvlečených. Ale do dnešného dňa sa jej nikto neospravedlnil, neodškodnil ju, hoci o jej prípade vedia na najvyšších vládnych miestach. Aj svedkovia ešte žijú a pred notárom učinili svedectvo o tejto tragédii.
Ivan Horbaľ, Spišská Nová Ves
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
