Alexandra Duchnoviča. Hoci tento jubileum pripadá na 24. apríla, Rusíni - Ukrajinci na Slovensku vyhlásili rok 2003 Rokom Duchnoviča, ktorého otvorenie sa uskutočnilo na prelome rokov podľa juliánskeho kalendára na slávnostnom koncerte v Košiciach. "Ak sa niekto za dvesto rokov nevytratil z pamäte, dejín a kultúry svojho národa, tak čosi veľkého a významného musel vykonať. A to veľké a významné v priebehu celého roka chceme dať na vedomie čo najširšej verejnosti. Aj slovenskej," uviedol hovorca výboru pre oslavy tohto jubilea prof. PhDr. Juraj Bača, CSc. (na obr.). A. Duchnovič totiž aktívne pracoval aj v slovenskom prostredí. V rokoch 1846 až 48 bol poslancom bratislavského snemu za východné Slovensko, spoločne s Adolfom Dobrianskym bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a aktívne spolupracoval s mnohými vtedajšími slovenskými kultúrnymi dejateľmi.
Rok Duchnoviča zastrešujú hneď dva prípravné výbory. Hlavným je organizačný výbor pri Ústrednej rade Zväzu Rusínov - Ukrajincov Slovenska, ktorý koordinuje všetky akcie jubilejného roka a prípravný výbor pre medzinárodnú vedeckú konferenciu o A. Duchnovičovi, ktorá sa na pôde Prešovskej univerzity uskutoční v júni. V apríli sa má po reštaurácii budovy v rodnej obci A. Duchnoviča Topoľa v okrese Snina obnoviť za aktívnej účasti Múzea ukrajinsko - rusínskej kultúry (MURK) vo Svidníku jeho izba - múzeum. V neďalekej obci Stakčín sa má obnoviť a premiestniť na vhodnejšie miesto pomník A. Duchnoviča. Zároveň v tejto obci by sa mali odhaliť dve pamätné tabule. Jedna prvému známemu dirigentovi a hudobnému skladateľovi Mykolovi Stareckému, ktorý tu pôsobil v 19. storočí a druhá ľudovému spisovateľovi Jurkovi Kolynčákovi. Svidnícky MURK pri príležitosti tohto jubilea pripravuje veľkú výstavu o živote a diele A. Duchnoviča. V priebehu celého Roku Duchnoviča v okresných mestách, kde žijú Rusíni - Ukrajinci, sa uskutočnia slávnostné akadémie, koncerty, konferencie a iné podujatia, na ktorých si pripomenú význam tejto osobnosti.
J. Bača k tomuto dodal: "Alexander Duchnovič by nemal byť chápaný len ako miestny dejateľ. Ak niekto svojou tvorbou a činnosťou zachráni 500-tisíc ľudí od maďarizácie alebo im aspoň o nejakých 150 rokov predĺži národný život, tak to nie je iba prešovský či zakarpatský dejateľ. Bez neho by sme tu dnes neboli ako rusínsko - ukrajinská menšina." V súčasnosti sa oveľa vyššie, než literárna tvorba, hodnotí organizátorská činnosť A. Duchnoviča. Založil 71 ľudových škôl a podieľal sa na zakladaní ďalších, vydal Šlabikár a rozdal ho deťom, založil prvý spisovateľský spolok, vydal prvé literárne almanachy, prvé ľudové kalendáre, modlitebnú knižku, učebnicu pedagogiky na úrovni vtedajších najpokrokovejších pedagogických názorov. Nie div, že J. Bača poznamenal: "Keď toto všetko spočítame, tak asi bude pravdivým výrok, že pre svoj ľud urobil možno viac, než v iných národoch urobili celé skupiny alebo celé generácie."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
