rovnaké aj pri lavíne zdražovania v iných oblastiach. Okrem mlieka u ostatných poľnohospodárskych komodít bude už v tomto roku voľná cena odvíjajúca sa od situácie na trhu.
Nový cenový systém pre poľnohospodárov by mala tvoriť základná cena, vypočítaná na základe kalkulácie nákladov vybraných poľnohospodárskych podnikov. Tá však nebude záväzná. Ďalším prvkom v cenovom systéme by mali byť spustiaca a intervenčná cena, keď do celého procesu vstupuje Intervenčná poľnohospodárska agentúra (IPA) reagujúc na výkyvy trhu z hľadiska ponuky a dopytu.
Na presadenie proexportnej politiky je však potrebné, aby IPA mala dostatočné finančné zdroje. O tom, že skutočnosť je ďaleko od ideálu, hovoria aj slová riaditeľa Šarišskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Prešove Jána Hanudeľa: "Keď v minulom roku sme mali aspoň na vývoz takých komodít, ako je sušené mlieko, sladu, niektorých druhov syru a podobne, tak pre tento rok na takzvané proexportné intervenčné dotácie nemáme ani korunu. Jednoducho sa na nás štát v tomto smere vykašlal."
Poľnohospodári vidia, že vládna koalícia po nástupe k moci zaujala k ním a k ich potrebám diametrálne odlišný postoj, ako vlády v Maďarsku, Česku a Poľsku, kde už v minulosti mal agrosektor radovo niekoľkonásobne vyššie prostriedky na dotačnú proexportnú politiku. Pri ich poslednej protestnej akcii začiatkom decembra v Bratislave síce s vládnymi predstaviteľmi v pokoji podebatovali, ale k náprave nedošlo. Preto poľnohospodári pripravujú petičnú akciu, pod ktorú by ku koncu štvrť roka chceli nazbierať okolo 50 tisíc podpisov. Jej iniciátorom je Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a včera (21. 1. 03) o prístupe k nej rozhodlo predstavenstvo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Jej predseda Ivan Oravec sa pre náš denník vyjadril: "Ideme do toho všetci spolu." To znamená aj podporu Zväzov súkromných roľníkov a Únie potravinárov.
Regionálne organizácie poľnohospodárov boli odhodlané túto petíciu podporiť aj predtým. V nej chcú žiadať okrem podpory dotačnej proexportnej politiky aj zaručenie národnej časti zdrojov po vstupe Slovenska do EÚ. Ako je známe, naši poľnohospodári v prvom roku členstva dostanú priame platby z fondov únie vo výške 25 percent úrovne terajších členských krajín, 20 percent môžu dostať z takzvaných štrukturálnych fondov a 10 percent tvoria národné zdroje. Na štrukturálne zdroje si naši poľnohospodári veľké nádeje nerobia, pretože aj takí dlhoroční členovia EÚ ako napríklad Francúzi z nich čerpajú len 50 percent možných prostriedkov.
"Hovorím, že sú to ,sapardistické, peniaze, čo sú tam také byrokratické prekážky. Je to zdĺhavé a neisté. Chceme, aby isté boli aspoň národné zdroje, lebo aj toto je ohrozené," vyjadril sa J. Hanudeľ. Poľnohospodári by len uvítali, keby aj proexportná politika štátu bola na úrovni susedných krajín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
