ktorý dva roky ležal ladom. Išlo o CT-čko privezené z Rakúska ako dar. Jeho dopravu do Bardejova i odpustenie colných poplatkov vybavili vtedy poslanci Národnej rady SR Mikuláš Dzurinda a Milan Gaľa. V týchto dňoch sa situácia v bardejovskej nemocnici paradoxne zopakovala.
Spúšťali tu do prevádzky prístroj na vyšetrovanie prsníkov - mamograf. Tento zakonzervovaný nečinne oddychoval v skladovacích priestoroch bardejovskej nemocnice od februára minulého roka. O dôležitosti mamografického oddelenia svedčí fakt, že ročne pribúda 1 500 nových ochorení rakoviny prsníka. "Najväčším problémom bolo, že sme nemali finančné zdroje, išlo o milión korún. Museli sme ich nájsť z prevádzky. Čo sa týka nábytku, vyšli nám v ústrety zdravotné poisťovne," zdôvodňoval rok nečinnosti mamografu riaditeľ neziskovej organizácie bardejovskej Nemocnice s poliklinikou Marián Petko.
Keďže nezisková inštitúcia bardejovskej nemocnice má za sebou polrok existencie, spýtali sme sa Petka, ako hospodárili. "Od júla do konca decembra 2002 je mesačný priemerný dlh nemocnice 2,5 milióna korún. V júli toho bolo viacej, lebo sme ho začali sťahovať postupne. Predtým, než bardejovská NsP prešla transformáciou na neziskovú, sa však mesačne zadlžovala sumou 5 až 7 miliónov korún."
Zdôraznil i to, že dlh, ktorý vzniká, si nezisková organizácia môže riešiť niekoľkými spôsobmi. Za prvý rok fungovania ho môže zo zákona vykryť štát, druhý variant je, že nemocnica si zoberie preklenovací úver. Ako tretiu možnosť M. Petko spomenul, že manažment bardejovskej nemocnice je správnou radou zaviazaný do júla sa dostať do vyrovnaného rozpočtu. "Potom by sme chceli splatiť dlh zo zisku, ktorý vznikne prevádzkou."
Na otázku, či pol roka po transformácií skončili v nemocnici s prepúšťaním, odvetil: "Počet zamestnancov do konca júna 2003 dosiahne v nemocnici 650, v súčasnosti ich máme 710." Podľa riaditeľa znižovať počet pracovníkov budú v prvom rade odchodom do dôchodku, pôjde asi o 20 zamestnancov. "Správna rada je ďalej za skrátenie úväzku, a keď toto nepôjde, tak príde na rad organizačná zmena." Petko to premenil na drobné konštatovaním, že najväčšia redukcia sa týka stredného zdravotného personálu v oblasti laboratórnych techník a na niektorých nemocničných oddeleniach. "U THP pracovníkov už došlo k redukcii zo 60 na 30, tam už ďalšie znižovanie zamestnancov nie je možné."
Zaujímalo nás, či podľa jeho názoru bola transformácia štátnej nemocnice na neziskovú dobrým rozhodnutím. "Dejiny to zhodnotia," skonštatoval. Za achylovku neziskových organizácií však Petko považuje odpor zamestnancov. "Výrazne sa pre nich menia pravidlá hry, ktoré boli stanovené štyridsať rokov. Ďalšou achylovkou je mocenský boj, ktorý je pri každej transformácií úplne prirodzený."
Napokon sme otvorili otázku v nadväznosti na tvrdenie Najvyššieho kontrolného úradu, že transformácia bardejovskej NsP nebola urobená v súlade so zákonom. "K tomu musím podotknúť, že NKÚ u nás na kontrole nebol, zato však na podklade našich dostupných informácií konštatoval, že ministerstvo zdravotníctva a tiež ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku niektoré kroky neurobilo v poriadku. Osobne som s touto otázkou oslovil predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, tiež Úrad vlády a naše ministerstvo. Vytýka sa totiž niečo ministerstvám, ale zaznelo to tak, že to vytýkajú nám. Požiadal som preto o písomné stanovisko, zatiaľ som dostal oznámenie len v takom zmysle, že prijali môj podnet. Kde konkrétne vznikli nezrovnalosti, zatiaľ nevieme."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
