Shine, ktorý má evokovať žiaru. Tá by podľa autorky mohla zasiahnuť čo najväčší okruh ľudí, najmä mladých. Výtvarníčka nedávno dokončila štúdium na vysokej škole v Prešove, na odboroch výtvarná výchova a etika. Ako tvrdí, výtvarné základy získala už na strednej škole, kde vyštudovala módne návrhárstvo. Shine predstavuje výber jej tvorby zo zhruba ročnej dekády, od niekoľkých ešte školských prác až po úplné novinky. Prvú výstavu mala vo svojom rodisku - vo Svidníku v rockovom klube.
Prečo vystavuje práve v puboch? "Takéto prostredie milujem, pretože mám rada mladých ľudí a klasická galéria mi pripadá príliš akademická. Mne ide skôr o mladých ľudí a toto prostredie je im viac prístupné." Vo svojej tvorbe sa snaží "nepohybovať iba v jednom štýle". Využíva viacero motívov a foriem, venuje sa maľbe i grafike, ale "momentálne najviac ťažím z maľby".
Najviac inšpirácie čerpá Tatiana Bilančíková, ako sama tvrdí, v prírode. "Je to dlhodobejší proces, inšpirácia sa vynorí až neskôr. Strávim na nejakom mieste krásne chvíle, ktoré načerpám a potom z toho ťažím."
Autorka nenapodobňuje známych autorov, ani nemá špeciálnych obľúbencov. Priznáva však, že má za sebou štúdium dejín umenia, takže z neho občas čerpá. Stredajšia vernisáž vo Wave bola spojená s koncertom. Takéto multimediálne prepojenie kultúry výtvarníčku Bilančíkovú baví. Vraví, že ju samu inšpirovbala k tvorbe obrazu hudba alebo báseň. Vo Svidníku mala na vernisáži aj videoprojekciu, ale tú odmietla, lebo svojou vizuálnosťou prebíja samotnú výstavu. Z hudby počúva kapely ako Dead Can Dance, Asia, Depeche Mode, Morphin... Všetko sú to temnejšie, pomalšie, mystickejšie skupiny, no tatiana Bilančíková o sebe tvrdí, že je veselý typ.
Čo o nej tvrdí muzikant Tomáš Hricišák, ktorý vystúpil na jej vernisáži? "Táňa je taký človek, že ju poznám tri roky, ale tri roky neviem, kto to je. Je záhadná, nerozpráva veľa, nerozpráva zbytočne, podľa mňa je skôr introvert. Prejavuje sa to aj na jej obrazoch. Táňa je zlatý človek, v pohode a oproti iným dievčatám má úplne iné intelektuálne kvality."
S T. Hricišákom hrá v kapele Hlava 66 aj maliarkin priateľ. Tentoraz predviedla táto skupina netradičný repertoár v pozmenenej zostave i s pozmeneným názvom Head 66 Project. Kedysi vychýrený gitarista Hricišák sa už dlhší čas venuje spevu. Po čase vzal na vernisáži znovu gitaru do rúk, hoci repertoár príležitostného zoskupenia bol ešte viac elektronický než samotná Hlava 66. "Je to paradox, ale som rád, že sme 'spískali' tento projekt. Ja som hral len takú doplnkovú gitaru, postavené je to na rytmike." Pre Hricišáka a spol. nie sú vernisáže neznámym koncertným miestom. Pred časom Hlava 66 sprevádzala výstavu svojho 'menovca' Dana Hlavku. "Všetko, čo poviem, je, že zas je to dobrá vernisáž."
Zoskupenie Head 66 Project muselo na akcii pridávať ešte jeden blok, pretože avizované džezové Modrooké trio chýbalo pre náhlu neúčasť jedného člena.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš